Samuel Tomášik (8. februára 1813 Jelšavská Teplica – 10. 9. 1887 Chyžné) bol evanjelickým kňazom, štúrovským básnikom, historikom a i dramatikom. Predovšetkým sa však preslávil hymnickou piesňou Hej, Slovania! Bola hymnou aj v našich končinách – v Juhoslávii, neskôr v Srbsku a v Čiernej Hore, – a pod názvom Hej, Slováci! bola hymnou Slovenského štátu (1939 – 1945).
Tento národovec študoval na známom Evanjelickom lýceu v Kežmarku. Pôsobil vo viacerých prostrediach, ale napokon zakotvil v rodnom Chyžnom, na mieste svojho otca ako farár, potom i gemerský evanjelický a. v. senior a dozorca evanjelických škôl v Gemerskom senioráte. Pričinil sa aj o založenie Prvého slovenského gymnázia v Revúcej, ktoré aj finančne podporoval. Bol veľkým národovcom, presadzoval slovenčinu ako reč cirkvi, patril medzi zakladajúcich členov Matice slovenskej (1863). Bol i členom spolku Tatrín, ktorého cieľom bolo podporovať kultúrny život a vzdelanosť Slovákov.
Bol známy ako spisovateľ, svojou tvorbou sa zaradil do generácie štúrovcov. Písal poéziu, historickú prózu, dokonca aj drámu. Medzi jeho najznámejšie slovenské básne, ktoré zľudoveli a boli aj zhudobnené, patria: Hej, Slováci!, Hej, pod Kriváňom (pôvodne Hej, pod Muráňom!), Ja som bača veľmi starý. Do evanjelického spevníka prispel 24 nábožnými piesňami.
Legendárna a všeslovanská vlastenecká pieseň Hej, Slované! (štúrovcami poslovenčená na Hej, Slováci!) vznikla roku 1834. Tomášik vtedy cestoval na univerzitu do Berlína a zastavil sa v Prahe. Bol sklamaný, že v Čechách je tak málo vlastenectva, že v hostincoch a na uliciach viac počuť nemčinu ako češtinu. Neskôr napísal: „So skormútenou mysľou ponáhľal som sa na hospodu a v takýchto myšlienkach pohrúženému prišla mi na myseľ známa poľská pieseň Jeszcze Polska niezginela… a na tento nápev sa mi ako od srdca rinuli strofy mojej piesne Hej, Slované! Vkročím z ulice do svojej izby, zapálim sviecu a ceruzkou napíšem do svojho denníka všetky tri strofy: pieseň bola hotová.“
V roku 1884 v Prahe sa konali oslavy 50. výročia vzniku piesne Hej, Slováci!, ktorá sa stala všeobecne známou. Ako sa píše v dobovej tlači, autor textu tejto hymnickej piesne Samuel Tomášik podnikol triumfálnu cestu do Prahy. V Prahe, ale aj inde ho oslavovali zástupy českého ľudu ako básnika, ktorý vzletne a mohutne vyjadril vieru v budúcnosť slovanských národov, odvahu a silu odolať národnostnému a sociálnemu útlaku.
Táto všeslovanská pieseň mala neopakovateľný „život“ v niekdajšej Juhoslávii, kým tu bola úradnou hymnou. Totiž jednotlivé tu žijúce národy si ju preložili do svojho jazyka, a tak spievali. Pravdaže, v slovenských prostrediach sa spievala po slovensky.