„Nezdá sa ti to trochu vyšinuté – rozprávať sa sám so sebou?,“ pýta sa v predslove Rozhovor so sebou novej knihy Víťazoslava Hronca Rozhovory autor seba a čitateľské publikum. Na to potom dáva aj odpoveď: „Ale veď jedno také interview v knihe už jestvuje; načo sa okolo toho vzrušovať. Len si spomeň: celý život túžime po tom – byť stále dakto iný. Koľko len básní sme napísali v mene kohosi iného! Spomeň si len na hrdinov našich poviedok, napríklad Milana Lutrova I. a Marku Vozárovú, aká to vášnivá láska bola, dobre, že pol Belehradu nespálila! Nesvedčia o nej však naše prózy Prach a Zrkadlo, ale práveže jedna jediná báseň, sonet, ktorý sme neskôr nazvali Mys.“
A naďalej sa Hronec pýta: „A spomínaš si, či sa nás niekto v živote spýtal, prečo ten sonet má názov Mys?“ Následne aj odpovedá: „Nikto nikdy. Ale načo sa spytovať. Prudká emócia je natoľko vyhrotená; že ju možno prirovnať k mysu vysunutému ďaleko do mora. U veľkých lyrikov niekedy presahuje aj na tamtú stranu súcna, ako napríklad u španielskeho básnika Juana Ramóna Jiméneza alebo u srbského básnika Stevana Raičkovića.“
Víťazoslav Hronec sa narodil 7. augusta 1944 v Pivnici. Študoval na Lekárskej fakulte Belehradskej univerzity (1963 – 1969), ale po absolvovaní piateho ročníka sa štúdia vzdal. V rokoch 1970 – 2010 pracoval v Slovenskom vydavateľskom centre (predtým Obzor a Kultúra), kde pôsobil postupne ako novinár časopisu Hlas ľudu, ako redaktor i šéfredaktor knižných vydaní a časopisu Nový život. V septembri 2010 odišiel do dôchodku, ale ako šéfredaktor knižných vydaní v SVC pracoval až dokonca októbra 2013.
Popri početných knihách poézie a prózy vydal aj viaceré knihy esejistiky, literárnej kritiky a publicistiky. Vydal aj dvanásť antológií a chrestomatií. V rokoch 1999 – 2018 vyšlo osem zväzkov jeho Výberu z diela. Je členom novosadského Spolku vojvodinských spisovateľov (1971), kde bol aj jeho predsedom (1981 – 1982) a neskôr aj jeho podpredsedom. Je aj čestným členom bratislavského Spolku slovenských spisovateľov (2014).
Prednedávnom mu vyšla aj kniha zozbieraných rozhovorov s ním. Tak ako poctivo a minuciózne zbieral údaje o iných, s rovnakým zápalom zozbieral aj bibliografické jednotky o sebe. Tentoraz verejnosti predostrel jeho myšlienky a náhľady, ktoré vyjadroval v rozhovoroch s literátmi a publicistami a boli publikované časopisecky. Najstarší je ten z roku 1966 z pera Zlatka Kollára, a potom nasledujú rozhovory, čo s ním urobili Ivan Majera, Šimon Cerovský, Viera Benková (2), József Kakas, Radmila Gikićová, Ladislav Lajčiak, Ondrej Štefanko, Anna Dudášová, Valér Mikula, Ján Štrasser, Jozef M. Rydlo, Dagmar Mária Anoca, Katarína Melegová-Melichová, Vlasta Kunovská, Juraj Bartoš (3), Franja Petrinović, Vladimíra Dorčová, Marína Šimáková-Speváková (2), Ján Hlaváč, Etela Farkašová, Zdenka Valentová-Belićová a Stevan Lenhart (2).
Na záver je aj poznámka o autorovi a menný register. Titulná strana knihy Víťazoslava Hronca Rozhovory je ilustrovaná obrazom Jaroslava Uhela. Vinety v nej nakreslil Slobodan Nedeljković. Vydalo ju Slovenské vydavateľské centrum v Báčskom Petrovci ako 8. zväzok v Edícii Predsa koľaj. Zároveň je to 299. publikácia vydaná v SVC. Táto publikácia rozmerov 20 x 14 cm, vytlačená na ofsetovom papieri, zošitá do mäkkej väzby, v rozsahu 268 strán, vyšla s vročením 2022. V náklade 150 kusov ju vytlačila tlačiareň Futura v Novom Sade.