Štart Petrovských dní divadelných s inscenáciou Ecce homo! – Ajhľa, človek!

Pri otváracom ceremoniáli, ktorý sa konal trochu netradične – všetci boli na javisku SVD, lebo nasledovala inscenácia malej javiskovej formy, sa prítomnému obecenstvu prihovorila poverená riadením divadla Alexandra Horvátová, ktorá privítala hostí, a potom slovo odovzdala Dr. Michalovi Babiakovi, ktorý v ústnej eseji zhrnul, čo znamenalo divadlo kedysi a čo znamená divadlo v súčasnosti a čo je to vlastne, čo diváka láka do divadla. Česť otvoriť tohtoročný festival mala doterajšia riaditeľka SVD a teraz nová predsedníčka obce Viera Krstovská.

V rámci tohtoročných PDD na úvod a po otvorení festivalu domáce divadlo sa predstavilo novou premiérou. Ide o inscenáciu Ecce homo! – Ajhľa, človek! Jána Čajaka a Michala Babiaka, ktorú režijne, scénicky, kostýmovo a hudobne podpisuje Michal Babiak. Slovenské vojvodinské divadlo v divadelnej sezóne 2024/2025 ju premiérovo uviedlo včera a prvá repríza tiež bude v rámci programu PDD 2024 v stredu 4. septembra o 20. hodine na Malej scéne SVD.

Inscenácia je venovaná 80. výročiu smrti Jána Čajaka (1863 – 1944) a v nej si zahrali herci z Petrovca, Kulpína a Kysáča, ktorých si vytypoval režisér a ktorí v petrovskom divadle už majú bohatšie herecké skúsenosti. Sú to Ján Bohuš, Andrej Matúš, Ján Trpinský a Martina Benková.

Dizajn svetla mal na starosti Peter Čáni, osvetľovačom bol Milan Kunčák, zvukárom Marek Legíň, inšpicientkou Miriam Matićová, šepkárkou Tatiana Filipovićová. Na tomto predstavení javiskoví majstri sú Ondrej Mištec a Ján Menďan, šatstvo a rekvizity má na starosti Miluška Hendlová. Vedúci výroby a javiskovej techniky je Ondrej Mištec.

Použité sú i hudobné nahrávky: Michal Babiak – klavír a Vlastimír Struhár – bas. Dizajn propagačných materiálov urobila Andrea Merníková-Šimonová.

Východiskom prítomného dramatického textu je poviedka Jána Čajaka Ecce homo! V texte scenára sú citované úryvky z Biblie a Vyznaní Aurelia Augustina. „…Poviedky, ako sú Vohľady (1908), Ecce homo! (1913), Cholera (asi 1914) a v určitom ohľade aj po vojne napísaná Búrka (1931) charakterizuje úsilie zmocniť sa spôsobu myslenia dolnozemských sedliakov, ich citového sveta, spôsobu života, morálneho profilu a vyjadriť to všetko v umeleckých obrazoch. Spisovateľova skúsenosť sa v nich neprejavuje ako záznam jednotlivých faktov; je vyjadrená fabulou, blízkou síce skutočnej udalosti, ale pre zobrazovanú skutočnosť typickou… Novela Ecce homo! sa tragickým osudom svojho hrdinu dotýka dvoch javov, typických pre súčasnú dolnozemskú spoločnosť: rozširovania tuberkulózy a náboženského sektárstva… Ondrej Krížik ochorie na suchoty, a pretože nemá prostriedky na liečenie, diagnóza znamená pre neho rozsudok smrti. V bezmocnosti voči osudu hľadá útočište v náboženskom blúznení, ktoré ho privedie do náručia novozaloženej sekty. Všetky sily venuje šíreniu novej viery. Keďže nepracuje, jeho zdravotný stav sa zlepšuje. Krížikova náboženská horlivosť dostáva sa však do konfliktu s prirodzenou túžbou po láske; spoluveriaci jeho styky s Hlavátkou označia za hriešne a vylúčia ho zo svojho kruhu. Krížik stráca hmotnú i morálnu oporu a čoskoro zomiera,“ napísal kedysi o Čajakovej novele Ecce homo! literárny historik Alexander Šimkovič.

Michal Babiak svojskou poetikou, erudovane a filozoficky dotvoril a zdramatizoval Čajakov text. Ide už o Babiakove tretie spracovanie tejto Čajakovej predlohy. Ešte roku 1995 v Bratislave s Divadelným súborom Gesto v duchu postexpresionizmu Babiak naštudoval túto predlohu, neskoršie pred piatimi rokmi so Spišským divadlom ju uviedol ako monodrámu a teraz v Petrovci so súborom Slovenského vojvodinského divadla ako grotesknú inscenáciu.