Stavanie mája v našich dedinách

Tento zvyk je zachovaný ešte v niektorých slovenských dedinách ako sú: Kovačica, Padina, Kysáč, Erdevík, Pivnica či Báčsky Petrovec. Zaujímavosťou je, že v Begeči bude tohto roku 3. mája po prvýkrát po druhej svetovej vojne postavený májový strom.  Tento zvyk si dodnes zachováva svoje dôležité miesto v živote slovenskej národnostnej menšiny vo Vojvodine.

V minulosti malo stavanie mája silný symbolický aj spoločenský význam. Spájalo sa predovšetkým s príchodom jari, mladosťou a láskou. Mladí chlapci si vyhliadli vysoký strom, najčastejšie topoľ alebo brezu, ktorý očistili od konárov a na vrchole nechali zelenú korunu. Máj potom ozdobili farebnými stuhami a postavili ho pred domom dievčaťa, ktorému chceli prejaviť náklonnosť. Tento čin bol verejným prejavom záujmu a zároveň mal svoje pevné miesto v spoločenských zvykoch dediny. Celý proces bol sprevádzaný spevom, hudbou a stretnutiami mládeže.

Aj váľanie mája malo v minulosti svoju presnú podobu. Konalo sa zvyčajne na konci mája a znamenalo symbolické ukončenie tohto obdobia. Mladí ľudia sa opäť stretli, máj zvalili a nasledovala spoločná zábava. Tento zvyk bol prirodzenou súčasťou dedinského života a predstavoval príležitosť na stretnutie celej komunity.

V súčasnosti sa tradícia stavania a váľania mája vo Vojvodine stále zachováva, no v niektorých smeroch sa prispôsobila modernej dobe. Dnes sa do organizácie častejšie zapájajú kultúrne spolky.

Napriek týmto zmenám si tradícia zachovala svoj pôvodný význam. Stavanie mája stále symbolizuje úctu, priateľstvo a lásku, hoci už nemusí byť vždy spojené len s individuálnym prejavom náklonnosti. Váľanie mája sa tiež stalo skôr organizovanou udalosťou, ktorá spája ľudí rôznych generácií.

Táto tradícia tak aj dnes predstavuje dôležitý prvok kultúrneho dedičstva Slovákov vo Vojvodine. Spája minulosť so súčasnosťou a ukazuje, že aj staré zvyky môžu mať svoje miesto v modernom svete, ak sa dokážu prispôsobiť novým podmienkam a zároveň si zachovať svoju podstatu.