Hľadá sa čarovná formulka

SEDEM DNÍ

Obdobie okolo Nového roku poznačila platforma o Kosove. Tento dokument, ktorý mal zabezpečiť najširší spoločenský konsenzus, keď konečne vyšiel z prezidentského kabinetu, medzi koaličnými partnermi vyvolal problém. Pre svoj obsah sa z faktoru jednoty zmenil na jablko sváru.

Vstupom do nového roku sa nikdy nič definitívne nekončí, ani sa nič úplne nové nezačína. Ani v živote jednotlivca, ani v štátnej politike. Začiatok kalendárneho roka nie je nijaký medzník, ktorý oddeľuje to, čo bolo, od toho, čo bude. Každý z nás si poľahky spomenie na svoje vlastné predsavzatia: od Nového roku začnem športovať, nebudem sa stresovať, prestanem fajčiť, dokončím nedokončené… Nakoniec sa realizuje len to, na čo sme pripravení a čoho sme schopní. Tak ako vždy.

Ani v štátnej politike nie je inak. Základy politiky na rok 2013 boli položené v predchádzajúcich rokoch, po vlaňajších parlamentných a prezidentských voľbách zvlášť. Všetko, čo sa začalo stavať v roku 2012, v tomto roku bude rásť a sa rozvíjať – tak dobré, ako aj zlé.

Keď opozičné strany vyslovili nesúhlas s textom platformy, to sa považovalo za logickú reakciu – od opozície sa kritika očakáva. Platforma sa takisto mohla nepáčiť zahraničným veľvyslancom a analytikom, prípadne funkcionárom v Prištine, avšak s nespokojnosťou na vrchole pyramídy, zvlášť keď ide o taký významný dokument, asi nikto nerátal. Odpoveď na otázku, prečo k tomu došlo, asi najlepšie ilustruje fakt, že podporu a agilnú spoluprácu v procese prípravy platforma dostala len od Koštunicu a jeho DSS.

S platformou, ktorá by mu zviazala ruky v dialógu s Prištinou, premiér Dačić nemohol odcestovať do Bruselu na nasledujúce stretnutie s Tačim. Preto oznámil, že nikdy ani nebolo plánované, že platformu postúpia do parlamentu. Tak sa potom pristúpilo k príprave rezolúcie ako „aktu o základných princípoch“, ktorý má byť schválený v týchto dňoch, v každom prípade pred ďalším kolom bruselských rokovaní. Inými slovami prezidentova platforma by mala zohrať úlohu pracovného textu, nejakého „sprievodného dokumentu“, ale bez relevantného vplyvu na rokovací proces. Skutočnosť, že sa prvý podpredseda vlády Vučić o platforme veľmi nezmieňoval, ešte neznamená, že sa nemienil aktívne zapojiť do prípravy novej rezolúcie.

V platforme sa tak v plnej miere prejavili rozdielne názory na spôsob riešenia kosovskej otázky. Z jednej strany prezident, ktorý neohybne zastáva normatívnu realitu, z druhej strany premiér, ktorý rešpektuje realitu v teréne. Tento rozdielny prístup spôsobil pukliny vo vzťahoch medzi koaličnými partnermi. Najvýraznejšia je tá na relácii Dačić – Nikolić, ale nie je vylúčený ani rozpor na relácii Nikolić – vláda, ktorý zasa v sebe obsahuje aj rozpor na relácii Nikolić – Vučić. Reálne je však očakávať, že rozpor v súvislosti s platformou sa už nejako podarí prekonať. Horšie by to mohlo vyzerať v prípade, že Vučić rozšíri boj proti korupcii aj na URS a SPS.

Tak sa zrodili špekulácie o predčasných voľbách. Možnosť, že aj tento rok bude volebný, existuje, zvlášť vzhľadom na popularitu a vysoký rating prvého podpredsedu Vučića v politickej aréne. Prieskumy ukazujú a analytici tvrdia, že Vučić by poľahky vyhral. Jeho Srbská pokroková strana by víťazstvom vo voľbách, o ktorom v tejto chvíli nikto nepochybuje, riadne otriasla rady socialistov a demokratov, čo môže byť veľmi lákavým argumentom v rozhodovaní. Prezident Nikolić tvrdí, že by predčasné voľby spomalili proces eurointegrácie, guvernérka NBS Jorgovanka Tabakovićová oznamuje, že voľby zvyšujú infláciu. Tieto dve vyhlášky upozorňujú na argumenty proti, dokonca v radoch SNS, čo by mohlo mať ďalekosiahle následky.

S voľbami alebo bez nich, najväčším problémom Srbska aj v novom roku zostane chudoba. Občania predovšetkým v ekonomike očakávajú zodpovednú vládu a – výsledky. Ak sa vláde podarí dosiahnuť ich v tejto oblasti, volieb sa nemusí obávať.

Anna Lazarevićová