Premýšľať nad plodmi tvorivej práce troch rôznych mladých autorov, zaoberať sa dilemou, čo ich rozdeľuje a čo spája, všímať si spôsob reagovania na portrét ako nosnú tému… Umožnila to jediná návšteva výtvarného salónu Kultúrneho strediska Nový Sad, ktorému od 24. decembra 2012 do 12. januára 2013 dominovali portréty, maľby, prípadne kresby alebo koláže autorov Mirjany Đošićovej, Stefanije Mihajlovićovej a Dragana Vićentića.
Traja autori, tri rôzne spôsoby vnímania tvárí a figúr, tri druhy odkazov. A jeden spojovací moment – portrét – chápaný skôr v širšom, metaforickom, než v konkrétnom zmysle slova. Mirjana Đošićová má rada koláž a kresbu, kombináciu viacerých techník, zrkadlo a záhadu. Stefanija Mihajlovićová má blízko k kresbe, vyhranenej línii, ku kontrastu, kým farbu vníma len druhoplánovo. Obraz autora Dragana Vićentića je charakterizovaný jednoznačnými, nie veľmi optimistickými alebo príjemnými odkazmi, umocnenými širokými a ráznymi ťahmi a expresívnosťou, bohatstvom farieb, ktorá chvíľami posúva do druhého plánu aj samotnú tematiku.
Napriek všetkej tej rozličnosti traja mladí umelci urobili komplexný výstavný celok. Už tým, že si dokázali nerušiť navzájom tvorivý priestor a kruhy a spolunažívať. A to sa nie vždy, ani všetkým v reálnom svete aj darí.
Oto Filip