Desaťročie v objektíve

Napriek všetkým definíciám a teóriám podstatou fotografie je zachytiť okamih a zachovať svedectvo: od chvíľ pobytu v cudzine, cez rodinnú oslavu, po účasť na bežnej schôdzi. Rovnako tak, ako nám dokáže priblížiť ďaleké kraje, snímka vie byť aj sondou do minulosti. Nielen napísané alebo zapamätané, ale i vyfotené zostáva: v prípade doterajších dejín našej Národnostnej rady ako príbeh, ktorý štartoval v Novom Sade, aby pokračoval v Pazove a v Kovačici, potom v celom rade našich prostredí. To ten historický alebo vertikálny aspekt. Druhý môže byť významový, obsahujúci najdôležitejšie momenty z desaťročia za nami: schválenie štatútu, presídlenie do nových miestností, voľby… Tretí je horizontálny, zaoberajúci sa rozvetvením činnosti našej poprednej a prvoradej inštitúcie do šírky.

Desaťročie v objektíve: ako smernica a názov výstavy, ktorou i Hlas ľudu zagratuluje jubilantovi. Rokov navonok málo, odkazov a svedectiev ozaj mnoho: stovky, ak nie aj tisíce. Niektoré z nich, pochádzajúce a prichádzajúce hlavne z archívu Hlasu ľudu, sú  tu. Aby pripomenuli, ako bolo kedysi, ako je dnes. Ktosi povedal, že je fotka najkratšou cestou k ľudskej duši. Ona je i návratom a náznakom, spomienkou a svedectvom, dokumentom a denníkom. Dôležitým a nezastupiteľným: treba si predstaviť, koľko kníh by sa muselo napísať a koľko hodín rozprávať o všetkom, čím sme žili v rokoch za nami, keby nezostalo zvečnené vo vizuálnej podobe. Veď desať rokov, pri takom zábere činnosti Národnostnej rady, vôbec nie je málo. Preto i tieto momentky treba chápať len ako niekoľko zložiek mnohonásobne bohatšieho a pestrejšieho kaleidoskopu.

O. Filip