Napísať dejiny jedného štátu či národa a nepodať ich syntézu, ale aj kritickú analýzu, nemá veľký zmysel. Takto hovoril akademik Dušan Kováč o svojej publikácii Dejiny Slovenska (1998) a o jej preklade do srbčiny, ktorý konečne uzrel svetlo sveta. Preklad významného diela, ktorý ešte silnejšie upevní tradične dobré vzťahy medzi Slovenskom a Srbskom, čitateľský život začalo 4. apríla na primeranom mieste – v salóne vojvodinského zhromaždenia pod záštitou podpredsedníčky Zhromaždenia APV Anny Tomanovej-Makanovej. Svojou prítomnosťou udalosť poctili aj predseda Zhromaždenia AP Vojvodiny István Pásztor, zástupca veľvyslanca SR v Belehrade Rastislav Kostelník, predseda VAVU Julian Tamaš, riaditeľka Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov Milina Sklabinská, ktorá aj moderovala prezentáciu, ako aj početní predstavitelia spoločensko-politického a kultúrneho života.
Pri prezentácii srbského prekladu Dejín Slovenska v Novom Sade samotný autor Dušan Kováč, inak brat prvého prezidenta Slovenskej republiky Michala Kováča, zdôraznil, že kniha vznikla z potreby v nových podmienkach napísať súhrnné dielo slovenských dejín s kritickým pohľadom od najstarších čias po súčasnosť a zároveň, aby to bola kniha, ktorá nie je len pre akademickú, ale aj pre širšiu čitateľskú obec.
– Hlavným problémom bolo stanoviť predmet, čiže čo sú to dejiny Slovenska. Po mnohých diskusiách sa prišlo k záveru, že sú to dejiny teritória súčasného Slovenska a dejiny slovenského etnika. Táto koncepcia sa ukázala byť produktívna, pretože slovenské dejiny sa odohrávali v rôznych štátnych rámcoch, – priblížil hlavné kritériá pre písanie knihy autor.
Knižné vydanie prekladu tohto diela, ktorého vydavateľmi sú Vojvodinská akadémia vied a umení a Slovenská akadémia vied, na tlač čakalo určité obdobie. – S pánom akademikom sme sa zoznámili počas Slovenských národných slávností v Petrovci pred takými piatimi rokmi, keď sme sa aj dohodli na spolupráci pri preklade knihy do srbčiny. Teda i keď je preklad urobený dávnejšie, srbský preklad čakal na tlač pre nepriaznivé finančné podmienky, – vysvetlil prekladateľ knihy Istorija Slovačke Samuel Boldocký. Boldocký zdôraznil aj to, že práve tajomník VAVU Miloš Tešić má najväčšie zásluhy v zabezpečení financií pre jej vydanie.
Záverom novosadskej prezentácie odznelo aj to, že sa na Slovensku publikácia, ktorá sa v niektorých aspektoch zdá byť kontroverzná, stretla aj s kritikou, pretože nie je oslavného rázu. Práve preto jej autor Dejiny Slovenska odporúča na čítanie, či už v slovenčine alebo v srbčine, všetkým kritickým historikom, resp. čitateľom.
V. Dorčová-Valtnerová