Dejiny Slovenska aj v Petrovci

V jednom dni dve prezentácie monografie Dejiny Slovenska autora akademika Dušana Kováča – najprv v Novom Sade, a potom vo večerných hodinách aj v Báčskom Petrovci. Toto vzácne knižné dielo doposiaľ bolo preložené do maďarčiny a češtiny a pričinením sa profesora Samuela Boldockého i do srbčiny. Práve tento srbský preklad a vydanie knihy, na ktorej sa spoločne podieľali Vojvodinská akadémia vied a umení v Novom Sade a Slovenská akadémia vied z Bratislavy, boli stredobodom záujmu na večierku vo štvrtok 4. apríla v Dome Matice slovenskej v Srbsku Ľudovíta Mišíka. Okrem štandardných návštevníkov matičných programov z Petrovca a Kysáča, Kulpína a Starej Pazovy v tento večer sa im pripojili aj priatelia Neslováci, predovšetkým z Maglića.

Ide o knihu, ktorú autor začal tvoriť a syntetizovať prehľad dejín po roku 1989 z postu riaditeľa Historického ústavu aj na podnet českého vydavateľstva Lidové noviny, ktoré už vydalo celý seriál podobných kníh o rôznych krajinách, a vyšlo tlačou roku 1998. Na domácej matičnej pôde prítomných privítala predsedníčka Katarína Melegová-Melichová a vyzvala autora, aby sa vyjadril o vzniku tejto knihy. Historik PhDr. D. Kováč, CSc., sa vyznal, že podľa vlastnej koncepcie dejiny Slovenska sú také dejiny, ktoré sa odohrali na teritóriu dnešného Slovenska počínajúc od najstarších čias, od praveku po súčasnosť. Zároveň sú to dejiny Slovákov ako etnika. V tom zmysle sa tieto dejiny dotýkajú aj vojvodinských Slovákov a Slovákov na Dolnej zemi. Pri koncipovaní knihy autor riešil, o čom tie dejiny majú byť a komu je kniha adresovaná. Táto publikácia nie je písaná prísnym vedeckým štýlom, ale je založená na vedeckom poznaní. Okrem práva každého národa byť hrdý na svoje svetlé body v dejinách, podľa Kováča má aj povinnosť vidieť to zlé a byť k tomu kritický.

Generálny tajomník VAVU prof. Dr. Miloš Tešić, ktorý hovoril o spolupráci pri vydaní knihy, nezabudol pripomenúť, že podiel na iniciovaní prekladu knihy Dejiny Slovenska má niekdajší predseda Báčskopetrovskej obce Dr. Ján Sabo, ako i rad inštitúcií, ktoré podporili vydanie a tlač knihy. Prekladateľ knihy profesor S. Boldocký sprítomnil, ako sa mocoval s prekladom, rozpovedal o úskaliach pravopisu mien panovníkov a o ortografii mien v srbčine. Záverom prečítal aj svoj pohľad na túto knihu, z ktorej úryvky po slovensky a po srbsky čítali Viera Dorčová-Babiaková a K. Melegová-Melichová. Podľa Boldockého autor D. Kováč v tejto knihe verejnosti predkladá taký syntetický pohľad na slovenské dejiny, ktorý, pravda, nebude vyčerpávajúci, ale v rámci daného priestoru s nevyhnutnými zhusteniami poskytne čitateľovi obraz o tom, čo slovenská a európska veda v tejto oblasti dosiahli. Ten obraz je zhustený do 16 celkov – kapitol. Základný obsahový rámec knihy funkčne dopĺňajú prílohy na konci knihy: Chronologický prehľad významných udalostí, Veľkomoravské kniežatá, Uhorskí panovníci, Prezidenti Československej republiky a Prezidenti Slovenskej republiky. Publikovaním tejto knihy v srbčine vydavatelia vykonali nanajvýš užitočný edičný čin, ktorý prispeje k poznaniu Slovenska u nás i ďalšej spolupráci s touto nám „zahraničným Slovákom“ materskou krajinou, či krajinou našich predkov. Takto koncipovaná kniha si nájde prajný ohlas aj u odborníkov, aj v širšom čitateľskom publiku.

Po prezentácii knihy básňou sa prihovorila Elena Surová a po nej aj čestný predseda MSS Rastislav Surový na tému jubilujúceho Kysáča. Záverom autor zhovievavo odpovedal na otázky záujemcov.

J. Čiep