MUDr. Ján Bulík (19. 4. 1929 Nový Sad – 15. 12. 2012 Pozdišovce)

IN MEMORIAM

V poobedňajších hodinách na nedeľu 21. apríla v Dome smútku v Kovačici bude pohreb MUDr. Jánovi Bulíkovi, spoluzakladateľovi a aktivistovi Spolku Slovákov z Juhoslávie, kovačickému rodákovi a synovi JUDr. Jána Bulíka, prvého predsedu Matice slovenskej v Juhoslávii.

Matka Radmila Jánovi Bulíkovi ml. zomrela, keď nemal ani dva roky. Otec, vedúca osobnosť juhoslovanských Slovákov, ho dal na výchovu starým rodičom a strýkovi do Kovačice. Základnú školu ukončil v Kovačici, gymnaziálne štúdiá v Pančeve, Báčskom Petrovci a Bratislave, kam sa presťahoval v roku 1946. V 2. svetovej vojne prišiel aj o otca. Počas vojny bola rodina Bulíkovcov prenasledovaná, otec bol zatknutý, odvezený do koncentračného tábora Mauthausen, kde bol v roku 1942 zavraždený.

Ján Bulík ml. vyštudoval medicínu na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (1948 – 1953). Počas štúdií patril medzi tanečníkov prvej generácie Folklórneho súboru Lúčnica (1950 – 1953). Postgraduálne skončil úplnú špecializáciu v zdravotníctve: 1. a 2. atestáciu z odboru gynekológie a pôrodníctva. Od roku 1954 robil ako gynekológ v michalovskej nemocnici – 40 rokov – a ďalších 10 rokov v Sobranciach. Od 80. rokov MUDr. Ján Bulík žil v Pozdišovciach.

Doma i v zahraničí výrazne prispel k zviditeľňovaniu života a diela svojho otca JUDr. Jána Bulíka. Okrem iného prostredníctvom pamätných tabúľ a spoluorganizáciou vedeckého sympózia Odkaz predkov v Kovačici v roku 2007, keď aj vďaka jemu do Banátu pricestovala vedecká elita Slovenska v čele s historikom Jozefom Jablonickým.

Cez spolok, ale aj osobne s rodinou, MUDr. Bulík pomáhal vojvodinským Slovákom prejaviť sa v krajine ich predkov. Mal rád všetky osady vo Vojvodine, zbožňoval Padinu (často tam navštevoval rodinu) a Kovačicu, kde bol prítomný na mnohých výstavách a podujatiach. Bol i na znovuzaložení Miestneho odboru Matice slovenskej 16. decembra 1990.

S priazňou a rád sa rozprával nárečovou kovačickou slovenčinou, plynule hovoril po srbsky a jeho srdcovou záležitosťou bolo i čítanie týždenníka Hlas ľudu, ktorý roky odberal a čítal na východe Slovenska.

Česť jeho pamiatke!

                                                                        J. Šp.