Aktuálne sú prípravy na miestne voľby

Sriemskym mestečkom Šíd vejú vetry z Fruškej hory, ale aj tie z Chorvátska. Tie prvé akiste žičia poľnohospodárskym kultúram, lebo toto odvetvie je príznačné pre tento sriemsky okruh. Tie druhé hádam prispejú k rozvoju transportného priemyslu, keďže hranica s Chorvátskom pomaly už predstavuje hranicu s Európskou úniou. Pre Šíd je príznačná aj multikultúrnosť, keďže tu spoločne nažívajú Srbi, Slováci, Rusíni. Keď ide o počet Slovákov v samotnom meste Šíd, podľa posledného sčítania z roku 2011 je 796. V porovnaní so sčítaním z roku 2002, viditeľný je zostupný trend, keďže ich vtedy bolo 899. Turisti a milovníci výtvarného umenia si ihneď pri spomenutí Šídu pomyslia na akademického maliara Savu Šumanovića, ktorého pôvod je šídsky, ale aj na Iliju Bašičevića-Bosilja, insitného maliara, ktorý vo svojej šesťdesiatke objavil svoj umelecký talent. Šíd poznáme aj podľa sarkofágov, ktoré vykopali na jeho území. Čiže je tu veľa dôvodov, prečo sa zoznámiť, či znovu navštíviť túto osadu. Na spoločensko-hospodárske témy zo Šídu sme hovorili s Draganom Gutovićom, ktorý je v súčasnosti úradujúci predseda Rady Miestneho spoločenstva Šíd.

− Aký je osobný preukaz Šídu?

− Podľa najnovšieho sčítania obyvateľstva z roku 2011 v sriemskom mestečku Šíd žije 14 893 obyvateľov, z čoho 796 je Slovákov. Najnovšie dejiny, čiže rozpad Juhoslávie mu pridali pohraničný charakter. Treba zdôrazniť, že búrlivé roky máme už za sebou – pre poslednú decéniu je príznačné upokojovanie vášní a spolunažívanie väčšinového národa s menšinovým, v prvom rade so slovenským a rusínskym obyvateľstvom.

− V akom stave je šídske hospodárstvo?

− Do 90. rokov minulého storočia Šíd mal dobre rozvinuté hospodárstvo, ale potom aj to v značnej miere šlo dolu vodou. Z jednej strany niektoré hospodárske podniky boli privatizované, ako je továreň na výrobu oleja, ktorú privatizovala Victoria Group, a ktorá podľa niektorých ukazovateľov je najväčším vývozcom zo sriemskeho územia. Žiaľbohu, aj u nás došlo k zatváraniu niektorých podnikov, ako napríklad z farbiarskeho, mäsiarskeho a drevárskeho priemyslu. Z druhej strany, niekoľko poľnohospodárskych spoločenských, ale aj súkromných družstiev poukazuje na to, že pre Šíd je charakteristické poľnohospodárstvo. Predpokladám, že práve poľnohospodársky a pohraničný charakter budú mať veľký vplyv na ďalší rozvoj Šídu, keďže susedná krajina Chorvátsko vstúpi do Európskej únie, čo znamená, že budeme hraničiť s EÚ. V tom zmysle vidím možný rozvoj transportného, resp. cargo strediska, k čomu určite prispeje aj fakt, že sa nachádzame na tranzitnej ceste Belehrad – Záhreb, ako aj dobré zázemie v špedičnej a colníckej službe.

− Možno povedať, že pokiaľ ide o infraštruktúru, Šíd je na tom dobre?

− Áno. Najväčšia časť mesta Šíd je poviazaná kanalizačnou sieťou, tak  atmosferickou, ako aj fekálnou. Iba nám zostalo rozšíriť ju na okrajové ulice, keďže sa nám mesto časom rozrástlo. S kanalizáciou atmosferických vôd máme väčšie problémy, pretože je to náročnejší systém odvodňovania. Vodovodná a elektrická sieť je dosť stabilná, kým plynofikácia je teraz vo fáze výstavby distribučnej siete smerom od Erdevíka ku Kukujevcom, a dúfame, že Šíd bude v tej fáze koncom roka. Treba spomenúť aj to, že máme káblového operatéra, prostredníctvom ktorého program vysiela Rádio Šíd, ktoré má aj program v slovenskom jazyku.

− Keď ide o financovanie, ako je na tom Miestne spoločenstvo? Podľa našich informácií, do konca bežného roka je aktuálne samozdanenie.

− Áno, MS Šíd má samozdanenie do 31. decembra 2013. Keďže sme iba dočasným telesom, v tejto chvíli sa ani nezaoberáme témou možného ďalšieho cyklu samozdanenia. Rozhodnutie o vypísaní referenda o samozdanení od roku 2014 ponechávame na nové vedenie, i keď sa avizujú určité zákonné zmeny v definovaní položenia a úlohy miestnych spoločenstiev, a tým aj v definovaní ich financovania.

− Keďže je samozdanenie ešte stále aktuálne, povedzte nám, na aké účely sa míňajú tie peniaze?

− V súčasnosti sú aktuálne práce na výstavbe chodníkov v niekoľkých uliciach, ako aj riešenie problému odvodňovania atmosferických vôd. Určitý podiel zo samozdanenia presúvame aj na činnosť všetkých aktívnych spolkov a združení.

− Z vášho rozprávania sa vo veľkej miere získava dojem, že Šíd nezápasí so žiadnymi problémami…

− Mojím cieľom nie je nechať dojem, že je všetko v poriadku, ale sa pokúšam ukázať objektívny obraz mesta Šíd. Pravdaže, máme aj problémy. Veľkým problémom je nezamestnanosť, ktorú zapríčinil rozpad hospodárstva. Kedysi sme v Šíde mali okolo 9- alebo 10-tisíc aktívnych robotníkov, teda zamestnaných. V súčasnosti polovica z nich je nezamestnaná…

− Aj pre MS Šíd 21. júl prinesie lokálne voľby…

− Keď ide o politickú opciu v našom Miestnom spoločenstve, začiatkom jari, podobne ako vo všetkých ostatných šídskych prostrediach, dovtedajšiemu vedeniu, ktoré bolo z DS, vypršal mandát, po čom obec formovala dočasné teleso. Toto teleso je koalične zastrešené Srbskou pokrokovou stranou, Socialistickou stranou Srbska a Demokratickou stranou Srbska. Má dve základné úlohy. Po prvé, realizovať práce, ktoré boli už začaté, a zabezpečiť normálne fungovanie Miestneho spoločenstva. Po druhé, pripraviť miestne voľby, ktoré budú v druhej polovici júla a na ktorých zvolia 13 nových členov Rady MS Šíd.

Za rozhovor ďakuje:

V. Dorčová-Valtnerová