Futbalový klub dnes má vari každá dedina v Srbsku, futbal hrávajú takmer výlučne muži, pokým ženy majú príležitosť zaoberať sa týmto, podľa všeobecnej mienky mužským športom, iba v ojedinelých väčších strediskách – v Belehrade, Novom Sade, Niši, Subotici, Novom Bečeji… V poslednom období však aj na dedinách čoraz častejšie vidíme dievky v kopačkách. Tak je tomu aj v Hajdušici, kde už šesť rokov pod taktovkou skúseného športového pedagóga Branka Vašalića spolu s chlapcami futbal trénujú aj dievčence. Spomedzi desať dievčeniec svojím talentom vynikajú tri: Ivana Maliarová, Mária Ždrnjová a Višnja Dangubićová, ktoré sa po začiatočných futbalových krokoch v Hajdušici pred dvoma rokmi ocitli v ŽFK Kikinda. Tam už majú za sebou Majstrovstvá Vojvodiny pre dorastenky. Na zápasoch si ich všimli tréneri prvoligového mužstva Nový Bečej a pozvali ich do svojich radov. Pozvaniu neodolala Ivana, od vlani žiačka strednej školy v Novom Sade. Mária a Višnja však ako žiačky strednej školy v Zreňanine nemohli odchádzať do Nového Sadu na tréningy Nového Bečeja, a vo futbalovej kariére pokračujú v druholigovom celku Radnički v Zreňanine.
Tieto teraz už šestnásťročné dievky sa najdôležitejšou vedľajšou vecou na svete začali zaoberať náhodou. Vraj chceli športovať a keďže v Hajdušici okrem futbalového klubu iných nebolo, rozhodli sa, že sa vyskúšajú v tomto športe. Tajomstvám futbalu sa zaúčali spolu s chlapcami, s ktorými potom bok po boku aj hrávali priateľské zápasy. Súpermi im boli výlučne mužské tímy, lebo v okolí nieto klub, v ktorom trénujú aj dievčence. To im však neprekážalo, aby úspešne kľučkovali svojich súperov chlapcov, robili ostrejšie zákroky, dávali góly… Avšak ani chlapci nehrali s nimi v rukavičkách, ale mužne, akoby oproti seba nemali dievčence.
„Ani to im nepomohlo. Často sme ich vyhrávali. Kto im je vina, keď nie sú svorní, ale chcú sami dať gól. My však navzájom kombinujeme, prihrávame jedna druhej a dávame góly,“ hovorí Mária.
Dievčence v kopačkách nevidíme tak často, a preto aj mladé hajdušické futbalistky všade na seba upútajú pozornosť. Mladé futbalistky na to veľmi nedbajú. Hovoria, že futbal už dávno nie je výlučne mužský šport. Dokonca, ženský futbal dožíva opravdivú expanziu, ibaže je aj ďalej v tieni mužského, najmä keď ide o finančné prostriedky, ktoré sa prideľujú klubom, takže si mnohé náklady často musia samy hradiť.
Ivana je stredopoliar, Márii tréneri zverujú úlohu strelca, pokým Višnja hrá na mieste stredného záložníka. Za uplynulých 6 rokov nielenže sa naučili narábať s loptou, ale zaznamenali aj pozoruhodné výsledky, najväčšie v dejinách školského a vôbec hajdušického športu. Tretie miesto na školských Majstrovstvách Srbska roku 2011 a strieborná medaila na Školskej olympiáde roku 2012, kde vo finále prehrali s celkom Prokuplja 0 : 1. Okrem toho tieto dievky niekoľko zápasov zohrali aj v tričku vybraného celku Vojvodiny. Zdá sa, že pred nimi je pekná futbalová budúcnosť. Predsa Višnja nemá také ambície. Vraj futbal hrá preto, že ho má rada a za loptou bude behať, kým ju to bude baviť. Mária a Ivana sú však omnoho ambicióznejšie. Chcú vraj dosiahnuť bohatú športovú kariéru, stať sa členkami vybraného celku Srbska a účinkovať na veľkých medzinárodných súťažiach. Prečo nie. Roky sú pred nimi a doterajšie výsledky im dávajú nádej na ďalšie športové úspechy.
V. Hudec