LAMPÁŠ

Starogrécky filozof, dobrovoľný žobrák a ľudový učiteľ Diogenes zo Sinópy spával v sude. Na poludnie , hovorí jedna z historiek, hľadal úprimného človeka s lampášom v ruke.

Keď mohol Diogenes, pomyslel si reinkarnovaný Arnold, môžem aj ja. Odkvačil spod schodov na povalu drôtený s knôtom a hybaj po petrovských pokrútených uliciach hľadať Petrovčana. Úprimného. Ako ten filozof, čo býval v sude. Prvá zastávka mu bola na kanáli DTD, pri známom Pontónovom moste. Na  otázku, či v objekte pri odpadových vodách býva i nejaký Petrovčan, odpoveď znela v západoslovenčine, že není. Vrátil sa do centra dediny. Keď pred evanjelickým kostolom videl skupinu mladých insitných umelcov, iba zložil ruky. Cúvol na roh, medzi Petrovčanmi známy ako Čepsiho uhol, kde vo vynovenom objekte zasadali členovia Rady MS z Hložian. Žobráčik Arnold potom pohol do ŠS Vrbara, a tam na ihrisku sami slovenskí hôrni chlapci. Chýbali im len košele s predkom. Ako keby ich padinská mama v mlieku kúpavala. Keď ich videl a počul, tak otázku zakladateľovi ani nekládol. O niekoľko minút už vystupoval schodmi lokálneho parlamentu a kým sa vrátnici spamätali opýtať sa, koho hľadá, tak Arnold už klopal (aj s otázkou) na dvere vedúceho Zhromaždenia. Spoza dverí vyletela odpoveď v jazyku, ktorý rozumie celý svet, že tam vraj už nesedí žiadny Petrovčan, ale predstaviteľ susednej dediny, ktorá má všetko (selo, koje ima sve). Neobišiel ani kanceláriu najznámejšieho gymnázia mimo územia Slovenskej republiky, v ktorej v ten trhový deň sedel zástupca s pripravenou informáciou, že riaditeľ na chvíľku odskočil do Silbaša, kde sa vraj mal stretnúť s riaditeľom NVU Hlas ľudu. Dobre, aspoň nemusel Petrovčana hľadať v Novom Sade. Plný dojmov zo stretnutí Arnold sa ešte pristavil  pri našom národnom múzeu vo výstavbe, ktorého základy kontroloval riaditel Palo. Ale ani on nie je Petrovčan, dozvedel sa náš vandrovkár v krčme Lipa, ale štylizovaný Kulpínčan.

A kde sú Petrovčania, Petrovčanky, ich hľadám?!?! vykríkol Arnold v  ten piatok na trhovisku a vesloval s lampášom ako kraviar s bičom. Ja som Petrovčanka ako repa, zakríkla z búdky pri Begeji riaditeľka známeho objektu. Nech sa páči, pre vás je vstup voľný, lebo sa mi podobáte na Petrovčana.

xxx  xxx  xxx

Majiteľom odpovede na otázku, prečo Arnold nenašiel, čo hľadal, je iba jeho verný sluha Keško.

Ale ten nevie rozprávať.            

Ani písať.

Takže tak.