Medicína založená na faktoch

NAŠE INTERVIEW: prof. MUDR. MARTIN RUSNÁK, CSC., PROFESOR FAKULTY VEREJNÉHO ZDRAVOTNÍCTVA A SOCIÁLNEJ PRÁCE TRNAVSKEJ UNIVERZITY

Odborné stretnutia, akým bolo aj zdravotnícke sympózium počas Slovenských národných slávností v Petrovci, vždy prinesú nové pohľady a aspekty v danom odbore a nové známosti. Novú, dalo by sa povedať európsku energiu s organizačnými radami na toto zoskupenie už dva roky prináša prof. MUDr. Martin Rusnák, CSc., ktorý je profesorom Katedry verejného zdravotníctva Fakulty verejného zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej univerzity a zároveň aj garantom katedry.

– Vaša prednáška na tohtoročnom petrovskom sympóziu sa zameriavala na poukazovanie na význam a dôležitosť používania tzv. zdravotníckych guidelines, čiže smerníc.

– Medicína sa stále viac špecializuje a môžeme ju prirovnať k hospodárstvu, ktoré má vo svojich procesoch rozpísaný každý krok. V medicíne dlho pretrvával názor, že „medicína je umenie“. Avšak ukázalo sa, že to umenie nestačí, a vtedy sa zjavuje presvedčenie, že je dôležité používanie tzv. quidelines. To je vlastne sumarizácia najlepších a najosvedčenejších postupov, rozhodnutí, diagnostík, teda návod, knižka, podľa ktorej by sa malo postupovať v špecifických oblastiach zdravotnej starostlivosti.

– V súčasnosti je aktuálna medicína založená na dôkazoch. Čo to konkrétne znamená?

– To je proces, ktorým sa tieto smernice vyvíjajú, čiže ide o technologický postup zhodnotenia výsledkov rozličných vedeckých výskumov, ktoré budú použiteľné v klinickej praxi. To sú presné postupy, ktoré boli vyvinuté za posledných tridsať rokov, a dôsledkom toho je, že dnes už nebádame nad tým, ako „to“ robiť, ale ten proces máme už viac-menej rozmyslený a snažíme sa to čím viacej dostať do praxe.

– Z pohľadu pacientky nás vo vašej prednáške zaujalo aj to, že sa na Slovensku spokojnosť pacientov dostala do zákonov. To znamená, že pacienti hodnotia prácu zdravotných pracovníkov?

– Zdravotnícke zákony prešli touto zmenou asi v rokoch 2007/2008, keď sa do nich dostali články, ktoré hovoria o tom, že každé zdravotnícke zariadenie musí mať zavedenú tzv. organizáciu kvality. To znamená akreditáciu laboratórií podľa špecifického modelu kvality, a postupne sa snažíme aj o akreditáciu nemocníc. Väčšina svetových krajín, akou je Amerika, majú vynikajúci akreditačný systém pre nemocnice, ale aj v Európe sa to postupne rozvíja. Cieľom je zaručenie kvality pre všetkých rovnako. Toto tlačí aj Európska únia, keďže zápasí s veľkým problémom cestovania za zdravotnou ochranou, či ošetrovaním. Napr. v Anglicku sú dlhé čakacie lehoty na vyšetrenia a operačné zákroky, takže jeho občania cestujú za zdravotnou ochranou do Francúzska, ale otázka je, či ju dostanú v rovnakej kvalite. V tom zmysle aj v EÚ je silná snaha o unifikáciu kvality zdravotníckych služieb a zavedenie rovnakých štandardov.

– Vy dobre spolupracujete so Srbskom už niekoľko rokov. V čom sa odzrkadľuje tento pracovný vzťah?

– Pred piatimi rokmi som v Srbsku spolupracoval s vašou pohotovosťou, čiže zdravotníckou ustanovizňou Hitna pomoć, kde sa rozvíjali spomínané guidelines v tejto oblasti. Spolupracujem aj so Strediskom pre vzdelávanie, toleranciu a multikultúrnosť z Maglića a od decembra minulého roku som aj hosťujúcim profesorom na Katedre epidemiológie Lekárskej fakulty v Novom Sade, ktorú vedie docent Predrag Ðurić, s ktorým sme aj dobrí kamaráti. Záverom chcem zdôrazniť, že Trnavská univerzita je otvorená pre všetkých, čím vlastne chcem vyzvať vašich budúcich študentov, aby prišli k nám študovať, lebo im ponúkame výhodné podmienky a vynikajúcich odborníkov.

Za rozhovor ďakuje:

V. Dorčová-Valtnerová