Folklórny festival s veľkým srdcom

18. HONTIANSKA PARÁDA V HRUŠOVE NA SLOVENSKU

Na Slovensku je folklórnych festivalov neúrekom. Aj tí najprieberčivejší vychutnávatelia slovenskej ľudovej tradície si tu nájdu podujatie na svoju mieru. Hontianska paráda v Hrušove, ktorá prebiehala v dňoch 16. až 17. augusta, je už 18 rokov súčasťou tejto festivalovej palety. Avšak je iná, svojská, keďže približuje nielen hudobno-tanečné klenoty, ale veľký dôraz dáva na prezentáciu takmer zabudnutých starodávnych roľníckych prác a remesiel v dedine a na lazoch. Keď k tomu pridáte ochutnávky miestnych gastronomických špecialít, úspech je zaručený.

Záruka úspechu v Hrušove nezlyhala ani uplynulý víkend. Zvlášť atraktívne boli diania mimo dediny, na lazoch, na ktoré nezvyknuté nohy z roviny vyšli horko-ťažko. Ale ponúkajúci obraz stál za to. Dokonca aj letná horúčava prispela k autentickému zobrazeniu tradičnej žatvy, v ktorom sa prezentovalo kosenie pšenice a ručné a strojové mlátenie obilia. Po namáhavej roľníckej práci (a výstupe na kopec) návštevník sa mohol okriať pomasteným chlebíkom, ktorý usilovné Hrušovčanky upiekli v pôvodných kamenných peciach. Takto nasýtený sa spustil dolu do dediny, kde sa už ponúkali folklórne programy na malebnom amfiteátri a na javisku Pod vežičkou. 

Návštevníci zo všetkých kútov Slovenska a zo zahraničia sa kochali v kráse rozličných krojov a folklórnych krokov, starých poľnohospodárskych strojov a pohostinnosti domácich, ktorí dokorán otvorili svoje srdcia – a dvory. Napríklad v Hasičskom dvore ponúkali ľudovú hudbu s porciou dobrého bravčového gulášu. Vo dvore U hrušovských mládencov nielenže predávali pivko, ale aj vo veľkom kotle hrušovské babičky varili lekvár z bielych sliviek. Inde sa našli pufance, langoše, zemiakové placky, bryndzové halušky. Keď sa hostia presunuli na amfík či javisko v dedine, žilky im zatancovali spolu s folklórnymi súbormi zo Slovenska, ale aj z Česka, Poľska, Maďarska, Chorvátska a Vojvodiny.

Vojvodinskú výpravu, ktorú na festival pozval zakladateľ Hontianskej parády Ján Brloš, tvorili predsedníčka Matice slovenskej v Srbsku Katarína Melegová-Melichová, Folklórny súbor Šafárik z Nového Sadu a Spolok kysáčskych žien. Na hrušovskom podujatí šafárikovci prezentovali bohatý folklór vojvodinských Slovákov v tancoch Jána a Ivana Slávikovcov a orchester pod vedením Jaroslava Lačoka sa predstavil zmesou našich ľudových piesní. Členky Spolku kysáčskych žien návštevníkov ponúkali s kysáčskou sármou a koláčmi, ktorých recepty sú zverejnené v Hlasľudovskej kuchárke. Každý okoloidúci sa zastavil pri stánku Matice slovenskej v Srbsku, lebo ho prilákali tieto lahôdky. Dokonca tu mohli získať aj duchovnú stravu vo forme matičných a hlasľudovských publikácií. Predsedníčka MSS Melegová-Melichová, ktorá sa podpisuje pod organizáciu zájazdu, vyjadrila spokojnosť s festivalovou účasťou, zvlášť s obsahom, ktorý ponúkli hrušovským návštevníkom.

Možno povedať, že nebyť finančnej pomoci Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, návštevníci Hontianskej parády by boli „ochudobnení“ o naše gastronomicko-duchovné pochúťky a členovia zájazdu o krásne zážitky z nekaždodenného folklórneho festivalu na Slovensku.

V. Dorčová-Valtnerová