Vo vstupnej hale ZŠ Žarka Zrenjanina v Gospođinciach 30. a 31. augusta prebiehal 15. Medzinárodný festival fotografie a filmu Pávie pero. Na súbeh sa prihlásili účastníci zo Slovinska, Chorvátska, Bosny a Hercegoviny a zo Srbska. Organizátor festivalu KID PČESA, Nový Sad a spoluorganizátori Zhromaždenie obce Žabalj a Klub 100P plus, Nový Sad, postarali sa o zaujímavú prezentáciu odmenených dokumentárnych filmov, ako i fotografií prostredníctvom videobeamu za prítomnosti početného obecenstva.
Témy tohtoročného festivalu, ktorý sa uskutočnil pod patronátom Fotozväzu Srbska, boli: Kukurica, Staroba a Sépia – staré fotografie. Na tému Kukurica bolo vystavených 61 fotiek, odmenených bolo 6 autorov a pochválení boli 4. Zlaté pávie pero za fotografiu dostala Senka Paunović zo Sarajeva a za kolekciu Ivan Pančić zo Zreňaninu. Keď ide o tému Staroba vystavených bolo 59 fotiek, odmenených 6 autorov a pochválených 5. Zlaté pávie pero za fotku dostal Aleksandar Jovanović z Valjeva a za kolekciu Čedomir Biuković zo Sriemskej Mitrovice.
Keď ide súbeh starých fotografií pomenovaný Sépia, do užšieho kola sa dostalo 70 starých fotografií, ktoré boli aj prezentované, a o nich hovoril Dr. Veselin Lazić a samotní zberatelia, z ktorých odmenili šiestich a pochválili troch. Zlaté pávie pero dostal Adam Jonáš za fotografiu Základná škola v Bielom Blate s učiteľom druhej triedy Martinom Miksatom z roka 1952. Zlaté pávie pero za kolekciu fotografií Z Oldalovho ateliéru dostal Ivan Pančić zo Zreňaninu. Strieborné pávie pero za kolekciu 12 fotografií z Kysáča dostal Michal Ďurovka. Okrem odbornej poroty staré fotografie hodnotila aj porota Miestneho spoločenstva Gospođinci, ktorá odmenila fotografiu Spracovanie konopí v Kysáči z roku 1932, ktorú zaslal M. Ďurovka.
Na tomto festivale súťažili aj dokumentárne filmy. Na tému kukurice nebol zaslaný žiaden film, na tému staroby do oficiálnej selekcie bolo zvolených 18 filmov a až 14 aj odmenených. Grand Prix festivalu sa dostal filmu Sreća je… kada smo zadovoljni sobom z produkcie RTV Vojvodina scenáristky Milanky Vorgićovej a režiséra Slavuja Hadžića.
M. Ďurovka