Mesto Nový Sad pozostáva z dvoch obcí − Obce Nový Sad a Obce Petrovaradín a má 46 miestnych spoločenstiev. Za Deň Mesta je vyhlásený 1. február, okrem ktorého si v Novom Sade slávnostne pripomínajú aj ďalšie významné dátumy: 23. október 1944, keď mesto bolo oslobodené od fašizmu, 9. november 1918, keď srbské vojsko oslobodilo Nový Sad, a 25. november 1918, keď Veľké ľudové zhromaždenie Srbov, Bunjevcov a iných Slovanov Banátu, Báčky a Baranje schválilo rozhodnutie o pripojení Vojvodiny k Srbsku. Pripomína sa i rok 1694 ako rok založenia Nového Sadu. Z príležitosti 23. októbra Zhromaždenie mesta udeľuje Októbrovú cenu a z príležitosti 9. a 25. novembra Novembrovú listinu.
Uplynul rok odvtedy, čo je v Novom Sade pri moci nové vedenie. Primátor mesta Nový Sad Miloš Vučević pri tej príležitosti vyhlásil, že je spokojný s celkovým fungovaním mesta, i keď vždy možno lepšie. Zároveň vysvetlil, že hoci zastihli zlý stav, dlhy a podniky pred kolapsom, podarilo sa im zabezpečiť peniaze na početné kapitálne projekty. Medzi také iste patrí obnova novosadskej kanalizačnej siete v hodnote sedem miliónov eur. Primátor na začiatku prác na rekonštrukcii kanalizácie od Ulice rumenačkej po Belehradské nábrežie vyhlásil, že ide o jeden z kapitálnych projektov podniku Vodovod a kanalizácia. Prostriedky na túto investíciu zabezpečili z úveru Európskej investičnej banky, z ktorej získajú aj peniaze na obnovenie a vybavenie Továrne vody. Mnohí zazlievajú novej mestskej moci, že nemá vážnu výrobnú investíciu, čo primátor odôvodňuje tým, že sa favorizujú menšie prostredia, kým Nový Sad sa považuje za najzriadenejšie a najupravenejšie mesto v Srbsku. Avšak Nový Sad má stále viac obyvateľov, nuž aj jeho potreby sa zväčšujú.
Ako veľká možná investícia v Novom Sade sa spomína veľtržnica. Vo VKP Tržnica na tieto účely naplánovali lokalitu diagonálne od trhu Najlon, smerom k diaľnici, kde sa nachádza deväť hektárov mestskej pôdy. Investor by mal záväzok vybudovať veľký park s detským ihriskom. Časť urbanistov navrhla vybudovať veľtržnicu vedľa Bulvára Európy, na východe z mesta. Vedúci Tržnice sa presvedčili, ako koncept veľtržníc funguje v susedných krajinách a sú pripravení uplatniť ho v Novom Sade. Získa sa tým tri a pol hektára výborného pozemku, kde je teraz Kvantaški trh, ktorý sa má presťahovať.
Z príležitosti prvého roku v čele Nového Sadu primátor Vučević povedal, že sa snažia administratívu priblížiť občanom. Ako dobré zhodnotil otvorenie infostrediska pri Kancelárii pre mladých a Kancelárie pre osoby s invaliditou. V pláne je otvorenie ešte jednej okienkovej sály v Daňovej správe, kde by úradovali i daňoví inšpektori, aby občania nechodili z jednej adresy na druhú adresu. Nové kancelárie dostane aj Stredisko pre sociálnu prácu.
Novosadský primátor po prvom roku svojho mandátu povedal, že v tomto roku mesto stratilo 860 miliónov dinárov na základe zmien Zákona o dani zo zárobku, ako i 400 miliónov dinárov, ktoré muselo vyplatiť ATP Vojvodina (nová autobusová stanica). Po schválení opravného rozpočtu mesta sa podarilo zabezpečiť prostriedky na kúpu novej parcely pre cintorín, kúpiť stroje pre zimnú službu, pokračovať vo výstavbe kanalizácie v Rumenke, usmerniť prostriedky na digitalizáciu mestského archívu, na výstavbu škôlky vo Veterniku a dostavbu škôlky v Petrovaradíne. Prebieha aj rekonštrukcia niekoľkých škôl, Múzea mesta a Divadla mladých. Má byť vybudovaná aj strelnica na Sajmišti.
Najčastejšie pripomienky k práci aktuálnej mestskej vlády sa vzťahujú na skutočnosť, že ešte stále neprilákali vážnejšie zahraničné investície. Kritiky sa vzťahujú na nedostatok pracovných príležitostí a výrobných hál, pomalú administratívu a byrokraciu, ako i na to, že departizáciu nedotiahli do konca a tiež na nedostatok radikálnej reformy verejného úseku. Avšak najväčšie pripomienky si zaslúži stav bezpečnosti v meste, ktorú denne narúšajú streľby, explózie, bitky a krádeže. Nový Sad, ktorý vždy bol pokojné a bezpečné mesto, sa stal strediskom kriminality mladistvých a prehráva aj v boji s klanmi fanúšikov. Očakáva sa, že teraz, po vymenovaní náčelníka Policajnej správy, sa s kriminalitou aktívnejšie, ráznejšie a ofenzívnejšie zúčtuje a že sa občania Nového Sadu budú cítiť bezpečnejšie než v uplynulých dňoch.
V Novom Sade je nespočetne veľa miest, ktoré by bolo treba predstaviť, aby sa získal úplný obraz mesta. Tu je Múzeum moderného umenia Vojvodiny, Galéria Matice srbskej, Múzeum Vojvodiny a Múzeum mesta Nový Sad, početné pamätníky a busty, kostoly, galérie, reštaurácie, parky a kúpaliská, medzi ktorými vyniká Štrand, najkrajšia pláž na Dunaji. Nemožno nespomenúť Novosadské divadlo Újvidéki Színház, Divadlo mladých a Srbské národné divadlo, tiež Vojvodinskú akadémiu vied a umenia, Kultúrne stredisko Nového Sadu, Mestskú knižnicu a Knižnicu Matice srbskej. Nový Sad je univerzitné mesto, má viaceré gymnáziá a mnohé iné stredné školy. Početných návštevníkov lákajú turistické obsahy: najznámejší je Exit, ale aj Novosadský poľnohospodársky veľtrh, Petrovaradínska pevnosť, staré jadro mesta, Dunaj, Frušká hora s monastiermi, ako i početné tradičné podujatia, programy, koncerty, športové obsahy a festivaly pre deti i pre dospelých.
Slováci žijúci v Novom Sade, ako aj tí, čo sa v ňom školia alebo pracujú, majú tu významné inštitúcie. Tu sídli Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny a Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov. Tu je Oddelenie slovakistiky na Filozofickej fakulte Univerzity v Novom Sade a pôsobí aj Spolok vojvodinských slovakistov. V novosadských základných školách sa slovenčina vyučuje ako fakultatívny predmet a pomaly sa dostáva aj do stredných škôl. Rádio-televízia Vojvodina vysiela rádiové a TV programy po slovensky. V Novom Sade sídli i naša Novinovo-vydavateľská ustanovizeň Hlas ľudu, ktorej základnou činnosťou je vydávanie týždenníka Hlas ľudu a mládežníckeho časopisu Vzlet, ako i knižných vydaní. Miestny odbor Matice slovenskej je tiež činný a zhromažďuje novosadských Slovákov, je tu i Slovenské kultúrne centrum Pavla Jozefa Šafárika. V Novom Sade je i slovenský kostol, slovenský evanjelický a. v. cirkevný zbor a sídli tu i Biskupský úrad tejto cirkvi.
E. Šranková