Zajace sú vážne ohrozené

Zajacov v hajdušickom poľovníckom revíri v polovici minulého storočia bolo toľko, že ich poľovníci v organizovaných akciách lapali do sietí a potom živé vyvážali do zahraničia. Taká prax však časom zanikla, a to predovšetkým v záujme ochrany populácie tejto diviny. Z rovnakých dôvodov je aj poľovačka prísne kontrolovaná. Prvá tohtoročná poľovačka na zajace v Srbsku, na ktorej sa malo zistiť, koľko je v danom revíri zajacov, bola stanovená na 3. november. V ten deň do svojho revíru vyšlo aj 16 poľovníkov poľovníckeho spolku Vydra v Hajdušici. Domov sa však vrátili úplne sklamaní len s ôsmimi zastrelenými zajacmi. Niežeby nevedeli zastreliť zajaca, ibaže sa im taká príležitosť tentoraz veľmi zriedkavo naskytovala, čo znamená, že zajacov v tomto revíri je málo a že poľovačka na tento druh diviny bude do nasledujúceho roku zakázaná. O príčinách významného zmenšenia zajačej populácie sme sa rozprávali s predsedom hajdušických poľovníkov Michalom Sudom, ktorý nám povedal:

– Vlani situácia bola ešte horšia, keďže 30 poľovníkov zastrelilo iba 7 zajacov. Tohto roku to bolo trochu lepšie, hoci aj naďalej veľmi zlé. Taká situácia však nie je iba u nás. Podobne vraj prešli aj poľovníci v Kovačici a Kulpíne. Podľa mojej mienky jednou zo základných príčin zmenšenia zajačej populácie v našom revíri je intenzívna poľnohospodárska výroba, čiže mohutná mechanizácia a používanie herbicídov a pesticídov na ochranu porastov.

Tento skúsený poľovník mieni, že koreň problému je vlastne v tom, že tunajší poľnohospodári za posledné dva roky s cieľom zväčšiť obrábateľné plochy preorali takmer všetky pasienky, čiže prírodné biotopy zajacov a inej diviny, v ktorých sa skrývali pred človekom a nebezpečenstvami, ktoré on so sebou prinášal, a tam sa aj rozmnožovali.

– Teraz tam rastie pšenica, sója a iné obilniny, ktoré poľnohospodári postrekujú rôznymi chemickými prípravkami. Keď si zajac pochutná na striekanej pšenici alebo tráve, alebo aspoň olíže list, aby sa napil vody, nakazí sa a… neprežije. Okrem toho počet zajacov významne redukujú aj mohutné poľnohospodárske stroje. Zajace sa totiž kotia včas na jar, práve v období, keď sa pôda pripravuje na sejbu, a keďže už nemajú svoj prirodzený biotop, hniezdia sa v brázdach, v ktorých ich neúprosne ničia mohutné brány na kyprenie pôdy. Následkom zmenšenej populácie sa čoraz viac vyskytuje príbuzenstvo medzi zajacmi, čo tiež negatívne vplýva na reprodukciu tejto diviny, takže by bolo potrebné, ako my tomu hovoríme, osviežiť krv zajacmi z iných revírov. To je však najmenší problém, ktorý spolok aj sám môže doriešiť, avšak na preorávanie pasienkov a tým aj ničenie biotopov nemôžeme vplývať. Najhoršie v tom je, že na tejto slatinnej pôde je úroda a tým aj zisk skromný a viacnásobne menší od škody, ktorá sa prejavuje vo významnom zmenšení diviny. Keďže ide o štátne pasienky, problém by mohol riešiť štát vydaním zákazu preorávania pasienkov.

V. Hudec