Historický kalendár – 27. novembra

26.nov 2013

1701 – narodil sa švédsky astronóm a fyzik Anders Celsius, zakladateľ švédskej astronómie. Navrhol stostupňovú teplotnú stupnicu od bodu topenia ľadu po bod varu vody. Zomrel 25. apríla 1744.
1857 – narodil sa anglický lekár, fyziológ, sir Charles Scott Sherrington. Zaoberal sa neurofyziológiou, štúdiom reflexov a kontrakcií svalov. Spolu s E. D. Adrianom nositeľ Nobelovej ceny za medicínu (1932) za práce v oblasti funkcií neurónu. Zomrel 4. marca 1952.

1895 – zomrel francúzsky prozaik a dramatik Alexander Dumas ml., syn A. Dumasa st. Jeho najslávnejším románom je Dáma s kaméliami, kniha o slávnej parížskej kurtizáne Marguerite Gaudierovej, ktorú cenzúra označila za nemravnú. Autor knihu prepísal i do javiskovej podoby, ktorá sa stala základom opery Giuseppe Verdiho La Traviata. Ďalšie divadelné hry A. Dumasa ml.: Polosvet, Otázka peňazí, Nemanželský syn, Márnotratný otec. Narodil sa 27. júla 1824 v Paríži.

1921 – v Uhrovci sa narodil politik, štátnik, symbol Pražskej jari 1968 Alexander Dubček. V rokoch 1925-38 žil v ZSSR s rodičmi, ktorí boli členmi vysťahovaleckého družstva Interhelpo. Vyučil sa za strojného zámočníka a vyštudoval Vysokú politickú školu pri ÚV KSSZ v Moskve. Od roku 1949 pracoval v rôznych straníckych funkciách. V roku 1968 bol ako predstaviteľ protidogmatického kurzu v strane zvolený za prvého tajomníka ÚV KSČ. S jeho menom sa spája Pražská jar – obdobie od januára 1968, proces demokratizácie čs. spoločnosti. Ukončila ho okupácia Československa vojskami Varšavskej zmluvy 21. augusta 1968. Po upevnení komunistickej diktatúry bol obvinený z porušovania zásad marxizmu-leninizmu a v apríli 1969 bol odvolaný z funkcie prvého tajomníka ÚV KSČ, krátko bol predsedom Federálneho zhromaždenia, v rokoch 1969-70 bol čs. veľvyslancom v Turecku. V roku 1970 bol vylúčený z KSČ. Po novembri 1989 sa zapojil do obrodného procesu, bol predstaviteľom VPN, v roku 1989-90 predsedom Federálneho zhromaždenia, členom a predsedom Sociálnodemokratickej strany Slovenska. Alexander Dubček skonal 7. novembra 1992 na mnohopočetné zlyhanie orgánov po autonehode, ktorá sa stala 1. septembra 1992.

1951 – v Lučenci zomrela spisovateľka Božena Slančíková Timrava. Patrí k popredným predstaviteľkám neskorého realizmu. Začínala písaním satirických básničiek a ponášok na ľudové piesne, uverejňovala ich v rukopisnom časopise Ratolesť, ktorý vydávala so svojou sestrou. V poviedkach a prózach vytvorila realistický obraz dediny i malomesta rodného kraja: Márnosť všetko, Ťapákovci, Skúsenosť, Skon Paľa Ročku, Záplava. Širší pohľad na spoločenské dianie rozvinula v románe Hrdinovia. O ženách, ktoré zápasia so životnou dezilúziou, napísala prózy Ťažké položenie, Bál, Bez hrdosti. Autorka divadelných hier, ktoré však nedosiahli úroveň jej próz: Chudobná rodina, Páva. Narodila sa 2. októbra 1867 v Polichne.

1953 – zomrel americký prozaik a dramatik Eugen O’Neill. Jeho dielo má hlboký psychologický podtext: Cisár, Anna Christie, Smútok sluší Elektre, Cesta dlhým dňom do noci. Nositeľ Nobelovej ceny za literatúru (1936), držiteľ piatich Pulitzerových cien. Otec Oony, manželky Charlieho Chaplina. Narodil sa 16. októbra 1888.

2000 – zomrel anglický prozaik a literárny kritik sir Malcolm Bradbury. Debutoval v roku 1959 satirickým románom Jesť ľudí je neslušné, ktorým sa dostal na výslnie svetovej literatúry. Ďalšie romány: Cesta na západ, Človek dejín, K Ermitáži a i. Práce z oblasti literárnej histórie: Moderný britský román, Atlas literatúry. Prednášal na univerzite East Anglia v Norwichi a napísal tiež úspešné televízne novely. Narodil sa 7. septembra 1932.

2007 – zomrel herec Pavol Mikulík. Od detstva hrával v rozhlasovej detskej družine. Bol členom Činohry SND, Divadla na Korze, Novej scény v Bratislave. Patril medzi najobsadzovanejších hercov v divadle, rozhlase i televízii, bol tiež prorektorom na VŠMU. Z filmografie: Tisícročná včela, Putování Jana Amose, Perinbaba, O sláve a tráve, Južná pošta a i. V júli 1993 prekonal mozgovú porážku a na javisko sa vrátil v roku 2000 v hre Simona Graya Na konci hry. Narodil sa 2. marca 1944.

Zdroj: sita.sk

 

J. PÁNIKOVÁ
J. PÁNIKOVÁ

JASMINA PÁNIKOVÁ (1984) Do redakcie Hlasu ľudu nastúpila v roku 2010, najprv ako externá spolupracovníčka a neskoršie ako novinárka – dopisovateľka. V súčasnosti je zodpovednou redaktorkou mládežníckeho časopisu Vzlet. Predmetom jej záujmu sú sociálne témy, prevažne problematika marginalizovaných skupín ľudí. E-mail: panikova@hl.rs