Jednou zo základných ukážok významu hospodárstva pre vznik a rozvoj zoskupenia, v ktorom je dnes 28 európskych demokratických štátov, je skutočnosť, že sa prvé členské krajiny dobrovoľne spájali najprv do ekonomického a len neskôr do politického zoskupenia na dosiahnutie spoločných cieľov v rôznych oblastiach. Ako sa to uvádza na mnohých jej stránkach, hlavným cieľom Európskej únie je starý kontinent s výrazným hospodárskym rastom, konkurencieschopnou ekonomikou, zlepšujúcou sa kvalitou životného prostredia. Preto aktivity EÚ pokrývajú celý rad oblastí: obchodnú a menovú politiku, poľnohospodárstvo, iné odvetvia.
Dokladom toho, akou svetovou hospodárskou a obchodnou veľmocou je únia v súčasnosti, je napríklad údaj, že pred necelým desaťročím, v roku 2006, súčet hrubých domácich produktov jej členských krajín dosiahol sumu 13,84 bilióna amerických dolárov a bol teda najvyšší na svete. Všetky štáty EÚ sú zapojené do jednotného vnútorného trhu, čo znamená, že je zaistený voľný pohyb tovaru, služieb a kapitálu, že neexistujú technické prekážky obchodu a že je trendom zníženie administratívy v daňovej oblasti.
Európska únia je najväčšou obchodnou veľmocou na svete, ktorej podiel na svetovom vývoze a dovoze predstavuje 20 percent. Voľný obchod medzi jej členmi je jedným zo základných stavebných kameňov EÚ. Táto je najväčším svetovým vývozcom tovarov a služieb, zároveň aj najväčším dovozným trhom pre viac ako sto krajín. V prípade najchudobnejších krajín sveta sa únia zameriava na spojenie obchodu a rozvoja. Nižšie dovozné clá, podpora malých vývozných podnikov a poradenstvo v oblasti správy a riadenia sú len niektorými zo spôsobov, ktorými sa prostredníctvom spätosti obchodu a rozvojovej pomoci dá zabezpečiť, že aj tie najchudobnejšie krajiny budú profitovať z rastu založeného na obchode.
EÚ spolupracuje s veľkým množstvom partnerov, najmä prostredníctvom dohôd o voľnom obchode. Uvedené partnerstvá majú za cieľ stimulovať rast a zamestnanosť v EÚ prostredníctvom otvorenia nových trhov. Jedným z najdôležitejších partnerov EÚ sú Spojené štáty americké. Badať to aj z údaja, že objem obchodnej výmeny medzi USA a EÚ dosahuje každý deň približne dve miliardy eur.
Napriek uvedeným a podobným sumám a skutočnosti, že európska ekonomika má dlhodobé aktívne saldo bežného účtu a platobnú bilanciu s nízkou infláciou, najmä v krajinách bývalej pätnástky, neznamená to, že sa dokázala vyhnúť globálnej kríze. Táto postihuje aj ju: už niekoľko rokov zažíva ekonomickú stagnáciu, následkom ktorej je relatívne vysoká nezamestnanosť. Nemožno si však nevšimnúť, že medzi jednotlivými štátmi únie existujú výraznejšie rozdiely tak v ekonomickej vyspelosti, ako aj v iných hospodárskych ukazovateľoch. Problémy tohto druhu sa však úspešne prekonávajú spoločným úsilím, zvlášť koordinovaním vnútroštátnych hospodárskych politík členských krajín. Veď inak by to azda ani nešlo, tým skôr, že sú si všetci vedomí toho, že únia znamená viac prínosov ako nákladov – aj dnes, aj dlhodobo.
Oto Filip