EUROKOMPAS 2014: Náš najdôležitejší hospodársky partner

Všeobecne známy údaj je, že je náš štát kandidátskou krajinou uchádzajúcou sa o členstvo v Európskej únii od marca 2012, pričom 1. septembra 2013 nadobudla účinnosť Stabilizačná a asociačná dohoda medzi Európskou úniou a Srbskom uzavretá v roku 2008. Známe je aj, že sa 21. januára začal prístupový proces, alebo to, že s úniou máme a realizujeme niekoľko dohôd v oblastiach, v ktorých je potrebné dosiahnuť stanovené výsledky v rámci procesu reforiem.

Nie toľko, alebo aspoň nie všetkým je známe, že je EÚ celý rad rokov naším najdôležitejším zahraničným hospodárskym partnerom, podieľajúcim sa s viac ako 50-percentami na našom celkovom exporte do sveta, prípadne i na úhrnnom dovoze z neho. Okrem objemu exportu a importu je tu aj celý rad iných opatrení, ktoré podnikáme v eurointegrácii. Európska únia ešte v roku 2000 zrušila clo na tovar vyrobený u nás, čo prakticky znamená, že naše spoločnosti zaoberajúce sa exportom ročne len na tejto položke usporia okolo 300 miliónov eur. Malo to, samozrejme, kladný vplyv najmä na rast objemu vzájomného obchodu, ktorého hodnota v roku 2001 bola 3,8 miliardy eur, aby v roku 2012 dosiahla až 13,7 miliardy eur. Náš export s členskými krajinami Európskej únie stúpol z 1,1 miliardy v roku 2001 na viac než 5 miliárd v roku 2012. Podiel výmeny Srbska s EÚ v našej celkovej zahraničnoobchodnej výmene stúpol napríklad v rokoch 2000 – 2007 z približne 40 na viac než 55 percent (export z 40,7 na 57,5 percenta, dovoz z 39,2 na 55,9 percenta), no to bolo v prvom rade následkom dvoch rozšírení počtu členov EÚ.

Napriek takému silnému rastu výmeny, ktorý poznačil i uplynulé roky, jej celková úroveň je ešte stále skromná v porovnaní s väčšinou transformujúcich sa európskych krajín. Predpokladom štrukturálneho zvýšenia či skôr zlepšenia nášho exportu do únie je prestavba štruktúry nášho hospodárstva, zveľadenie dovozu podmienené vyšším podielom kapitálnych produktov v ňom, ako aj rast prílevu priamych zahraničných investícií, ktorý zase závisí od stupňa a nastoleného tempa ekonomických, infraštruktúrnych, zákonných a ďalších reforiem. Dnes sa do prvého plánu vzájomných ekonomických vzťahov neraz kladie liberalizácia, ktorá v prvom pláne môže znamenať rozličné náklady na prispôsobenie sa nášho hospodárstva zvýšenej konkurencii v EÚ, no v perspektíve tých kladov bude viac ako záporov. Postupné založenie pásma voľného obchodovania s EÚ prispeje totiž k rastu vývozu a zahraničných vkladov, k lepšiemu zapájaniu sa našej ekonomiky do regionálnej a európskej, k zvýšeniu konkurencieschopnosti našich produktov, ľahšej prestavbe štruktúry a účinnejšej transformácii podnikov.

Majúc na zreteli všetky relevantné hospodárske ukazovatele, ako je dominantná pozícia krajín EÚ v príleve kapitálu do Srbska, väčšinová účasť únie v našej obchodnej výmene, kontinuované migrácie našej pracovnej sily smerom k členským krajinám, dovoz súčasných technológií z EÚ, tiež politické činitele, akým je prianie po skutočne demokratických inštitúciách, vládnutí práva a pluralite názorov, jasné je, že naša európska cesta vlastne nemá alternatívu. Všetko iné by nás (za)viedlo do izolácie, na ktorú sa dnes draho dopláca.

Oto Filip