EUROKOMPAS 2014: Európska orientácia občanov Srbska

Eurozástancov je viac, euroodporcov menej a nerozhodných stále dosť. Je to stručná syntéza posledného pravidelného prieskumu verejnej mienky s názvom Európska orientácia občanov Srbska – trendy, ktorý Kancelária pre európsku integráciu vlády Srbska realizovala v decembri 2013 a zverejnila 29. januára 2014. V ankete vypracovanej podľa štandardov Eurobaromentra účinkovalo 1 038 respondentov vo veku nad osemnásť rokov.

Na prvú a základnú otázku znejúcu Ak by zajtra bolo vypísané referendum s otázkou Či podporujete začlenenie našej krajiny do Európskej únie, ako by ste hlasovali? viac ako polovica opýtaných odpovedala kladne. Presnejšie ide o 51 percent alebo o percento viac v porovnaní s prieskumom, ktorý sa konal od 2. do 11. júla 2013. Proti hlasovalo 22 percent anketovaných alebo o dve percentá menej než pred polrokom. Zaujímavé je, že by v hlasovaní neúčinkoval každý piaty občan (20 percent), kým pozostávajúcich sedem percent opýtaných v tejto chvíli nevie, ako by sa vyjadrilo. Vlani na polroku by sa devätnásť percent občanov hlasovania nezúčastnilo, kým ich osem percent nevedelo, akú odpoveď by poskytlo: kladnú alebo zápornú.

Pozitívnou skutočnosťou je, že od decembra 2012, keď počet zástancov Európskej únie bol azda najnižší za posledných päť rokov – 41 percent za a až 31 percent proti – stúpencov eurointegrácie je stále viac. Na pozitívnu náladu obyvateľstva podľa všetkého najviac vplývajú skutočnosti týkajúce sa rozsiahlych príprav, následne aj otvorenia prístupných rokovaní s EÚ. Bolo tak aj v minulosti, keď stupeň a úroveň podpory výrazne stúpala po opatreniach, ako bolo zrušenie vízového režimu alebo získanie štatútu kandidátskej krajiny.

V oblasti záujmu o Európsku úniu takmer polovica opýtaných alebo 42 percent je názoru, že v uplynulom roku najdôležitejšou udalosťou z aspektu nášho prístupu bolo podpísanie Bruselskej zmluvy vzťahujúcej sa na otázku Kosova. Na druhom mieste je boj proti kriminalite a úplatkárstvu (osem percent), na treťom eurointegračné dianie (získanie štatútu kandidáta, dátum začiatku rokovaní, stabilizačná a asociačná dohoda s dvoma percentami), na štvrtom spolupráca s Haagom, tiež s dvoma percentami. Na piatom a šiestom mieste, s po jedným skromným percentom, sú reformy všetkých inštitúcií a zmena moci v Srbsku. Až 38 percent opýtaných neposkytlo odpoveď na túto otázku.

Keď ide o motívy odporcov vstupu, tým základným je ich názor, že by nám členstvo v EÚ neprinieslo nič dobré a že by sme sa dokonca mali horšie ako dnes. Myslí si to ich 35 percent. Na druhom mieste (dvanásť percent) je názor, že by vstup znamenal zotročenie, tiež to, že by dakto iný viedol a zneužíval Srbsko. Sú tu aj mienky, ako je, že by šlo o stratu národnostnej identity a slobody, že EÚ nepotrebujeme, že jej netreba veriť, že nám kladie podmienky, že ani jej členské štáty nie sú na tom skvele… Štyri percentá opýtaných ako príčinu vzdoru uviedlo NATO bombardovanie, diania v Haagu a na Kosove, ich šestnásť percent motívy iné. Nerozhodných je osem percent.

Oto Filip