Pozor, zákruta!
Áno, vážení občania, ďalšia ukrutne krutá zákruta sa ozrutnou rýchlosťou rúti, blíži oproti nám, číha, hrozí, tu, hľa, presne dvadsaťdva metrov pred nami!
Čo robiť, ako sa správať v osudovej chvíli?
V tejto veci verím, verím, že i vy, vážení, veríte, ako že šoféri, ktorí sa k spomínanej zákrute valom valia, taktiež skalopevne veria, že tentoraz dozaista, spoločnými silami, akožeinak, zdoláme hnusnú potvoru zákrutu, na ktorej HKZ spomenutí naši odvážni a dávno dobre známi a znamenití riadiči, ktorí aj teraz pevne zvierajú volanty záchranných vozidiel (v ktorých sa tiesnime v objatí obligátnej predzákrutovej tiesne), a veru nielen raz, temer prišli o prirodzenie, prirodzene, nie o svoje, lež o naše, o prirodzenie nás, radových pocestných. Iné nám teda, verím, že veríte, že veria, nezostáva, než plným viery a nádeje ako sám hrnčekvar, veriť, veriť a ešte raz veriť v úspešný výsledok nového krkolomstva starých odvážnych vodičov.
Áno, tak, veru tak, a nijako inak, priatelia; veriť, veriť a ešte raz a ešte veľa ráz veriť, veriť a len veriť treba! Veď akože inak, než s veľkou vierou v zázračné nadľudské schopnosti Našich Veľkých a Rozhľadených a Skúsených a Nebojácnych a Múúúúdrych Lodivodov bezpečne a rýchle dorazíme do vytúženého cieľa, v ktorom cieli na nás, s dokorán otvorenou náručou nedočkavo čaká, dočkať sa nás raz nevie, stará dobrá EÚ (Elementárna Úloha), ktorá EÚ nakladá, že, veruáno, civilizovať sa, milé sestry a milí bratia, prichodí, že prispôsobiť sa požiadavkám Pravidiel O Zákrutách súrne a nevyhnutne, veruže, bude treba. Nuž ale, vážení občania, o tom budeme tuho myslieť i tvrdo uvažovať, len čo si švihneme zvyšných 22 metrov, ktoré nás oddeľujú od Veľkej Chvíle. Nezabúdajme, vážení, že my, keď niečo veľmi, ale naskutku veľmi, to jest úplne a bez rezervy chceme, my to naozaj i dokážeme, akože sme už – a koľko razy/ráz – v súboji s nebezpečnými nástrahami aj dokázali. Zavrime teda smelo a pevne oči ako keď zavierame okná a vráta pred odchodom do postele, šliapnime na plyn, prežehnajme sa ako sa patrí, a…
Pripravme sa na chvíľu precit(ani pis!)nutia.
Juraj Bartoš