Bum-bum-bum!

Dobré ránko, dobrý deň, vážení slobodní občania! Tak ako? Vysviatkovaní, unavení? Zostalo vám – aspoň podaktorým – to-ktoré celé vajko; alebo ste prišli o všetky? Píšete, konečne, petíciu? Akože ktorú? Predsa tú, v ktorej sa už raz dovoláme práva, aby po každom sviatkovaní nám slobodným občanom pripadlo tri-štyri-päť dní zaslúženého oddychu. Vari sme sa nenaupratovali, nenavyvárali, nenavypekali a neponapapávali v dňoch sviatočných, v dňoch pracovného voľna, až je nám tak trochu nevoľno, ani sami nevieme, či z predveľkonočného pôstenia alebo veľkonočného pokrmami presýtenia?

Áno, správne ste si povšimli: zopár týždňov sme ani nebubnovali. Nikdy nevedno, na čo je to dobré; môžbyť je to dokonca v súlade s avizovanými reformami, ktoré reformy okrem iného definujú aj potrebu po šetrení. Inak sa nám dopočulo, že ste sa medzičasom o. i. dopočuli, že do víťaznej EsEnEs sa za 60 dní začlenilo 60 000 ľudí, teda priemerne tisíc nových pokrokových členov každý deň. Taký priemer nezaznamenal ani niekdajší historický ZéKáJu, ktorý nakoniec, len čo je pravda, azda v dôsledku prehnaného napätia švíkov, praskol.

O reformách a o politike sa ešte akiste bude bubnovať ohohó. Zabudli sme sa ale úvodom, prepáčia nám, dobrí ľudia, spýtať, ako sa vydarila veľkonočná šibačka? Ako dopadla veľkonočná kúpačka, to jest oblievačka? Voňavky a vody… mali ste nadostač? V istých oblastiach našej krajiny jej veru bolo viac než treba. Opustila, mokrá potvora, korytá riek a potokov a narobila – nie prvý raz – veľké škody. Zaplavila role, ovocné sady, záhrady, vošla ľuďom priamo do príbytkov. Zhora zaznel pokrokový hlas: Kde sa podeli peniaze, ktoré, opakovane ohrozené prostredia, zo štátneho mešca dostali pred časom na zavedenie ochranných opatrení?! Nuž, milé dámy a vážení páni, voda z riek a potokov, až sa rozzúri, berie sebou všetko. Nebridia sa jej ani drobné, nie to veľké prachy…

Bumbumbumbumbum!

Juraj Bartoš