EUROKOMPAS 2014: Zoznam priorít

Tak ako pri iných prieskumoch, aj v tom s názvom Verejná mienka o Európskej únii a procese európskej integrácie, sa záverečná časť zaoberá otázkami donácií, fondov a programov EÚ. Základným konštatovaním v súvislosti s donáciami je, že sa percepcia občanov o nich mení, aj keď stále nie je v zhode s reálnou situáciou. Občania totiž stále majú dojem, že sú Rusko a EÚ našimi najvýznamnejšími podporovateľmi.

Z tohto len druhá časť zodpovedá skutočnosti: Európska únia v rokoch 2000 až 2013 vyčlenila Srbsku 2,6 miliardy eur nenávratnej pomoci, kým Rusko nám schvaľuje len rozvojové úvery. Keď ide o jednotlivé krajiny a inštitúcie a ich pomoc, tak je na prvom mieste Nemecko s 1,2 miliardy eur, na druhom USAID so 630 miliónov eur, na treťom Taliansko s 276, na štvrtom Grécko s 258, na piatom Švédsko s 214 miliónmi eur. Nasledujú Švajčiarsko (157 miliónov), Nórsko (156 miliónov), Holandsko (123 miliónov), Japonsko (101 miliónov eur). Postupne a pomaly počet občanov, ktorí sa nazdávajú, že nám Rusko najviac pomáha, predsa klesá. V októbri 2012 si to myslelo 28 percent anketovaných, pred rokom ich bolo 23 percent, v prvých mesiacoch tohto roku išlo o 16 percent respondentov.

Napriek celkovým očakávaniam z budúceho členstva v Únii, ktoré sa prednostne vzťahujú na zlepšenie vo všetkých spoločenských oblastiach, na rozšírenie cudzích investícií, rast platov a lepšiu zamestnanosť, naši občania tieto záležitosti predsa nezaradili na popredné miesta priorít európskej pomoci. Anketovaní mali možnosť uviesť viac oblastí. Bezvýhradne prvou je poľnohospodárstvo, ktoré je prioritou pre dvoch z troch anketovaných alebo 67 percent anketovaných. V prvej pätici priorít sú ešte zdravotníctvo (46), rozvoj chudobných regiónov (44), hospodárske reformy (40) a rozvoj malých a stredných podnikov (36 percent).

Nasledujú civilná spoločnosť (24), sústava vzdelávania (23), preprava a infraštruktúra – mosty a cesty (22), súdnictvo (16) a obce a lokálna samospráva (13 percent). Na konci zoznamu sú životné prostredie (12), energetická sústava (11), ochrana ľudských a menšinových práv (8 percent) a štátna administratíva (3 percentá). O aké priority by malo ísť, odmietlo odpovedať približne 27 percent respondentov.

Celkovo aj na základe uvedeného prieskumu možno skonštatovať, že naša informovanosť o Európskej únii stúpa, tiež to, že jej tempo bude úmerné výsledkom, ktoré dosahujeme v eurointegrácii. Najpodstatnejšie však je, že väčšina občanov Srbska túto cestu považuje za potrebnú a správnu, keďže v nej vidí najreálnejšiu možnosť mať sa zajtra lepšie ako dnes. A to v mnohých segmentoch života, práce, pôsobenia a spoločenského žitia.

          Oto Filip