Hold pšenici, múke, chlebu

Už dvadsať rokov Vojlovičania oslavujú úspešné ukončenie žatvy. V tom im neprekáža ani čoraz väčšie sklamanie poľnohospodárov z nízkej výkupnej ceny a nerentabilnej výroby. Veď ukončenie žatvy odjakživa znamenalo, že múky a chleba ako základných potravín bude nadostač. Tak sa uvažovalo v minulosti a tak sa uvažuje dodnes, ibaže v súčasnosti odborníci k tomu odhadujú, koľko pšenice zbudne na vývoz.

Dožinkové oslavy sú však na to, aby pripomenuli práve tie zašlé časy, keď žatva bola najdôležitejšou prácou v roku, keď trvala vyše mesiaca, keď sa kosilo, hrsťovalo, viazalo ručne, a keď sa čas meral od žatvy po žatvu a aj kuriatka sa liahli „na nové zrno“. Vojlovičania si od 16. do 19. júla pripomenuli tie dávne časy, a tak vzdali hold jej veličenstvu pšenici, múke a chlebu.

Začalo sa to prednáškami pre poľnohospodárov a športovými stretnutiami a pokračovalo v miestnostiach vojlovického MOMS, kde sa deti zaúčali do tajomstiev miesenia a pečenia rožkov. Týmto spôsobom sa účinne zachováva tradícia prípravy rôznych druhov pečiva, taká príznačná pre slovenskú a maďarskú kuchyňu. Faktom je, že v dnešnej uponáhľanej dobe, keď si chlieb, rožky a iné pečivá kupujeme v pekárňach, mnohé mladé matky sa ich príprave nenaučili. Deťom sa rožky vydarili na výbornú, takže ich na dožinkovom jarmoku razom poľahky predali. Za takto získané peniaze si vraj kúpili zmrzlinu.

Okrem Vojlovičaniek na jarmoku rôzne pečivá, slané a sladké pochúťky a ručné práce predávali aj ženy z Kovačice a Hajdušice, ako aj členky macedónskeho a srbského ženského spolku z Pančeva a Vojlovice. Výšivkárky SKOS Detvan a KUS Árona Tamásiho v Spomienkovom dome pripravili tradičnú výstavu vlastných ručných prác. Vo večerných hodinách v spoločnom kultúrno-umeleckom programe vystúpil FS z Hriňovej zo Slovenska, maďarský súbor z Beočína a združenie penzistov Zlatá jeseň z Pančeva.

Oslavy vrcholili v sobotu 19. júla, keď sa vojlovickí ženci a ich hostia z Hriňovej vyobliekaní do pestrých slovenských a maďarských krojov a vyzbrojení kosami a kosákmi vybrali do chotára, kde na nich čakali pšeničné lány. Z diaľky bolo počuť pukanie bičom, ktorým Miroslav Beška oznámil príchod žencov a zároveň demonštroval svoju zručnosť v narábaní najprv s jedným a potom aj s dvomi bičmi, akú mladí už nepoznajú. Nedal sa zahanbiť ani mládenec z Hriňovej, ktorý si zaslúžil potlesk žencov, keď bezchybne bičom presekol trávu, ktorú jeho kamarát držal najprv v ruke, a potom aj v ústach! Na druhom konci bolo zasa počuť údery kladiva o malú nákovu, keď si kosci kuli kosy. Prvé pšeničné lány padli. Starí majstri remesla ukázali, ako sa kosí, ale mladí Vojlovičania sa však do práce stále nepustili. Na rozdiel od nich mladí Hriňovčania sa nedali zahanbiť a kosili bok po boku so staršími a skúsenejšími Vojlovičanmi. A nie náhodou, lebo na Slovensku, na kopcoch, kde sa moderné kombajny nedostanú, sa ešte stále kosí a hrsťuje starým spôsobom. Dokonca aj snopy sa viažu povrieslom, a nie ako tu nylonovým povrazom.

Po úspešne vykonanej práci veselí ženci sa v slávnostnom defilé poprechádzali ulicami Vojlovice, aby svojím spoluobčanom zvestovali, že prácu ukončili. Podľa zaužívaného zvyku aj tohtoročné vojlovické hody uzavreli na dožinkových báloch v priestoroch SKOS Detvan a KUS Árona Tamásiho.

Pod organizáciu dožinkových slávností sa po prvýkrát samostatne podpísali kultúrno-umelecké spolky Detvan a Árona Tamásiho. Z mesta a Miestneho spoločenstva nateraz majú iba sľub, že podujatie finančne podporia.

 Vladimír Hudec