Celkom zmenila svet

PRED STOROČÍM SA ZAČALA PRVÁ SVETOVÁ VOJNA

Bola prvým veľkým vojnovým konfliktom v dejinách, ktorý zasiahol takmer celý svet. V prvej svetovej vojne, ktorá vypukla pred sto rokmi, 28. júla 1914, keď Rakúsko-Uhorsko za podpory Nemecka vyhlásilo vojnu Srbsku, zahynulo približne desať miliónov vojakov a takmer rovnako toľko civilistov. Odhaduje sa, že len Srbsko v nej zostalo bez tretiny obyvateľstva. Hoci sa zámienkou na vyhlásenie stal atentát na následníka rakúskeho trónu Františka Ferdinanda spáchaný Gavrilom Principom v Sarajeve, bolo jasné, že politické napätie v Európe silnelo už dlho pred ním a že sa všetko chýli k zásadným zmenám politického usporiadania Európy.

Štátnym ceremoniálom usporiadaným vládou – Výborom pre pestovanie tradícií oslobodzovacích vojen Srbska, ktorý sa v nedeľu večer na belehradskom Kalemegdane začal hymnou Srbska a končil melódiou Ticho (Il Silenzio), sme si pripomenuli sté výročie začiatku Veľkej vojny. Zároveň i odpovedali na výzvu Predsedníctva Rady ministrov Talianska zaslanú všetkým bývalým znepriateleným stranám, aby sa zúčastnili v pripomínaní stého výročia 1. svetovej vojny a vzdali poctu všetkým jej obetiam.

V prejave, ktorý pri tej príležitosti mal v galérii Cvijety Zuzorićovej, minister pre prácu, zamestnávanie, bojovnícke a sociálne otázky Aleksandar Vulin podotkol prianie, aby sa aspoň jedna generácia u nás, od narodenia po odchod, obišla bez vojen. Konštatoval, že Srbsko nikdy nezapríčinilo žiadnu z nich, hoci dosť často, proti vlastnej vôli, bola na to zámienkou. Hlavne vtedy, keď tak chceli a rozhodli svetoví vládcovia. „Z dvoch svetových vojen sme si vyvodili poučenie, že Srbsko môže (pre)trvať jedine tak, že sa bude vyhýbať zrážkam veľkých síl a dbať predovšetkým a najprv, no nie výlučne, o sebe,“ podotkol Vulin.

V slávnostnej akadémii (spolu)usporiadanej aj Verejným podnikom Belehradská pevnosť, Združením výtvarných umelcov Srbska a Rádio-televíziou Srbska, účinkoval Zemunský komorný chór a orchester pod taktovkou Đorđa Stankovića, herci Sonja Kneževićová a Hadži Nenad Maričić s textami a veršami o Veľkej vojne, tiež major Ljubiša Stojičić, trubač reprezentačného orchestra Gardy Vojska Srbska s melódiou Il Silenzio. Ticho ako pocta a na počesť všetkých obetí.

 Oto Filip