„Divadlo Janka Čemana je plné ľudí, ktorí píšu, tvoria hudbu k inscenáciám a pre film, interpretujú na javisku, čítajú filmový scenár, riešia technické možnosti, učia sa kameramanskú tvorbu alebo spievajú na preliezkach. Každá miestnosť dýcha inšpiráciou a motiváciou tvoriť a učiť sa. (…) Vonia to človečinou, pochopením a trpezlivosťou. A to sa dá zažiť len s ľuďmi, ktorí sa navzájom podporujú, pomáhajú si a rešpektujú sa. S ľuďmi, bez ktorých by tento seminár nebol.“ Zacitovali sme z jedného z úvodníkov Kataríny Hitzingerovej v bulletine Spravodaj, ktorý denne vydávali účastníci tradičného pivnického seminára Píšeš? Píšem! Urobili sme to preto, aby sme vám priblížili, ako to bolo uplynulý týždeň – od 18. do 23. augusta – v tomto divadelnom areáli. V záverečný deň, v sobotu 23. augusta, si záujemcovia a účastníci mohli pozrieť výsledky týždňovej tvorivej práce až 74 frekventantov: detské predstavenie Pes Jeana Labadieho (v exteriéri Divadla J. Čemana), pohybovo-bábkovú inscenáciu Jeden deň (pri jazere Črepara) a film Čo som urobil?! (v divadelnej sieni). Skutočne na emócie bohatý deň. Doplnili sme si ho dojmami a plánmi ideovej tvorkyne seminára, dramaturgičky, dramatičky a pedagogičky K. Hitzingerovej z Banskej Bystrice:
– Bol to veľmi úspešný seminár. Posunuli sme sa ďalej, rozšírili sme dielne, čo bolo podstatou tohto semináru, a to aj v smere filmu. A seminár je postavený tak, že tu nie je len proces vzdelávania, ale účastníci a lektori si môžu vychutnať aj výsledok práce. Ten výsledok nie je 100-percentný, lebo za taký krátky čas sa to ani nedá dosiahnuť, aj keď niektorí majú pocit, že tie výsledky sú viac než 100-percentné. Lebo ľudia tu tvoria od rána do neskorého večera, do neskorej noci. Tohto roku sme seminár otvorili aj pre deti a v dielni tvorivej dramatiky sa zúčastnilo 18 detí z Pivnice a Kysáča. Museli sme ju aj limitovať, aby sa lektor Peter Hudák mohol aj individuálne venovať každému dieťaťu za ten krátky čas.
Nielen účastníci, ale aj väčšina z lektorov si vraj nevie predstaviť, prečo takéto niečo nefunguje aj na Slovensku…
– Všetci sa tu navzájom podporovali a inšpirovali a o tom je tento seminár, podporovať a inšpirovať, – hovorí spolubesedníčka. – Úžasné je napríklad, že ľudia to, čo cítia, dávajú zo seba, že to v sebe netlmia. Dobrosrdečnosť, ochota a dobrota, o tom je celý seminár, a preto sa sem rada vraciam, preto podporujem tvorivých a talentovaných ľudí. Som nesmierne rada, že napríklad inscenácia Elenky Hložanovej Život je čudo, ktorá zvíťazila na festivale DIDA a šla i na Palárikovu Rakovú, vznikla práve na tomto seminári, a to za päť dní… A pritom v profesionálnych divadlách iba skúškové obdobie trvá mesiac a pol, alebo dva mesiace… Toto predstavenie vzniklo iba za päť dní. Preto verím, že všetko sa dá, len treba chcieť.
Piaty ročník s deviatimi dielňami je za nami, ale K. Hitzingerová už pripravuje aj šiesty ročník…
– Aj nabudúce by som robila tvorivú dramatiku, lebo deti sú to, čo po nás zostane. Podľa záujmu to možno rozdelíme aj na dve dielne a budú tu dvaja lektori. A na budúci ročník pripravujem aj dabingovú dielňu. Tri základné ciele bude iste spĺňať aj šiesty ročník: podporovať dolnozemských autorov, dolnozemské talenty a dbať na spisovnú slovenčinu. O ostatných dielňach zatiaľ nepoviem, lebo sú vo fáze pripravovania a bude to veľké prekvapenie. Dokonca rozmýšľame o tom, že seminár predĺžime o dva dni: zo Slovenska budú ľudia cestovať vo štvrtok, v piatok sa už bude robiť, a tak každý deň do nasledujúceho piatku, keď si záujemcovia budú môcť pozrieť výsledné tvary, sobota bude vyslovene oddychový deň a v nedeľu sa bude cestovať späť.
Ľútosť, že je týždeň tvorivých dní naplnených aj inšpiráciou, nádejou, láskou, spriaznenosťou už iba v spomienkach, účastníci a lektori si iste kompenzujú vyčkávaním ďalšieho pivnického dramatického augusta, ktorí iste prinesie ďalšie skvelé inscenácie, dramatické texty, výbornú hudbu, aj nové tváre v tomto tvorivom umeleckom svete.
Anna Francistyová