Ekológia chce viac pozornosti

„Keď som odišla do dôchodku, uvažovala som o tom, ako okrem domácich bežných robôt, v živote, ktorý sa mi zvýšil, urobiť niečo závažnejšie, niečo, čo bude na osoh spoluobčanom.” Tak hovorí inžinierka hortikultúry, hložianska penzistka Viera Turčanová, duša Združenia ekológov Ekos Hložany, ktoré s činnosťou začalo v januári 2007 a úradne zaregistrované bolo v lete roku 2008. Nie div, že sa v októbri predsedníčke Ekos dostalo do rúk verejné uznanie Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec na rok 2014 za vynikajúce výsledky a dlhodobú prácu na poli ochrany životného prostredia a pozdvihovaní ekologického povedomia občanov.

– Mám veľmi rada prírodu, voľný priestor… Ochrana životného prostredia, čiže ekológia ma zaujímala už dávno predtým, ibaže som nemala času venovať sa jej aktívnejšie. V strednej škole vo Futogu som pracovala tridsať rokov a snažila som sa žiakom stúpať do svedomia, poukazujúc na potrebu chrániť prírodu, aby nezahadzovali smeti a odpad kdekoľvek, aby sa starali o životné prostredie. Po odchode do dôchodku mám viac času, takže…

– Medzi prvými iniciatívami Ekosu bola akcia Nespaľujme, kompostujme. Koľko ľudí v dedine ozaj kompostuje a čím sa hložianski ekológovia vlastne zaoberajú?

– Myslím si, že zhruba polovica hložianskych domácností organický odpad nezahadzuje, ukladá ho do hnoja. Tých, ktorí kompostujú, nie je veľa, žiaľ, ešte stále je veľa tých, ktorí rastlinné zvyšky vyvážajú na dedinskú skládku. Zjavnejšie výsledky sme dosiahli na pláne separovania odpadu, v spolupráci s tunajším komunálnym podnikom Gloakvalisom. Sme hrdí na skutočnosť, že občania Hložian ako prví v Báčskopetrovskej obci začali osobitne odkladať plastové materiály a sklo. Venujeme sa, samozrejme, i prednáškam, ale aj zbieraniu smetí v dedine a jej okolí, taktiež vysádzaniu stromkov; tešíme sa, že rastie náš lesík na tzv. Banšuli pri majeri, povedľa cesty vedúcej k Dunaju, naše budúce výletné stredisko.

– Ekos sa neuzaviera do vlastnej škrupiny. Krášli ho spolupráca s inými miestnymi združeniami občanov; s ktorými osobitne?

– Úspešne spolupracujeme nielen s miestnou základnou školou (vysádzame stromky, organizujeme súťaže o najkrajšie fotografie týkajúce sa ne/starostlivosti o životné prostredie atď.), ale aj so Združením poľnohospodárov Hložany (keď na jar rovnajú cesty, my zbierame smeti, máme občas spoločné prednášky a pod.). So Spolkom žien Slovenka sa angažujeme najmä na úprave osady.

– Medzi ekológmi platí krásne heslo Mysli globálne, konaj lokálne. Aká je vaša mienka o tom, či náš štát má stratégiu v tejto oblasti?

– Nepovedala by som, že štát má pevnú stratégiu. Mienim, že u nás na stupnici verejného záujmu ekológii patrí veľmi nízke miesto. Mali sme síce aj Ministerstvo ochrany životného prostredia, aj niektoré širšie mierené kampane, ale všetko to zostalo prevažne na úrovni všeobecného, nič konkrétne sa nedialo. Vlastne… bola akcia Očistimo Srbiju, keď sa angažovali žiaci a zamestnaní v celej krajine na zbere smetí, mám však dojem, že šlo predovšetkým o mediálnu záležitosť. V rámci nej sme sa chválili (!) tým, aké úžasné množstvo smetí a odpadu sa podarilo dať na hŕbu. Akcia, podľa mojej mienky, mala pokračovať budovaním ekologického povedomia v tom smere, aby občania pochopili, čo majú robiť, ako sa správať, ako predísť tomu, že si sami naďalej budeme životné prostredie znečisťovať a ničiť, a potom sa zase chváliť množstvom „ukoristeného” odpadu.

– Uznanie, ktoré sa vám dostalo, teší, ale aj zaväzuje?

– Uznanie ma príjemne prekvapilo, cítim sa mimoriadne poctená, zároveň i motivovaná k ďalšej práci a tej je pred nami ešte veľa, lebo ľudia ani dodnes nie sú nadostač ekologicky uvedomelí. Ďakujem lokálnej samospráve, ktorá ocenila moju prácu, a osobitne podčiarkujem, že na vzácnom uznaní sa podieľajú všetci hložianski ekológovia, predovšetkým členovia sedemčlenného výboru: podpredseda Ekosu Pavel Balca, tajomník Ondrej Stupavský, zapisovateľka Zuzana Žemberyová, Ondrej Zahorec, Ján Krasnec a pokladníčka Mária Parkániová. Na nich sa kedykoľvek môžem úplne spoľahnúť a aj sami prichádzajú s početnými nápadmi týkajúcimi sa možností skvalitnenia životného prostredia.

– Čo by pomohlo, aby práca ekológov bola ešte úspešnejšia?

– Podstatne lepšie by bolo, keby na úrovni štátu existovali kvalitnejšie predpisy upravujúce oblasť ochrany životného prostredia. Keby sme napríklad v našej dedine mali osobitné kontajnery na rôzne druhy odpadu, ľudia by si rýchle zvykli na separovanie odpadu. Keby existovali jasné pokyny o tom, kto a kam má upratať nazbieranú toxickú ambaláž, tak by nestála v preplnenom kontajneri a mimo neho vyše roka…

 Juraj Bartoš