Zašli ste niekedy vo svojich nie veľmi skvelých počinoch až do krajnosti?! Pri vystrájaní žartov situácia občas nevedome prerastie v neslušný, hrubý žart. Revoltovaná osoba, ktorá bola terčom takýchto neprístojných špásov či nenáležitého správania, proste neprístojnosti, sa v afekte vyrúti na spoločníkov, osopí sa na nich, keďže jej už poriadne vyliezli na nervy, a zosype odrazu celú hrmavicu výčitiek.
Obvyklé frazeologické spojenia z titulku, ako i nespočetne iných slovných spojení sme si vypožičali zo susedného srbského jazyka. V Slovníku slovenského jazyka, V. diel, sme našli náhradu za populárne frazeologické spojenie, a to pod heslom zub. „Vyjsť navrch hlave“ vystriedajme slovenským: mať niekoho, niečoho plné zuby, teda mať niekoho, niečoho dosť. Okrem obrazného vyjadrenia odporu, neznášanlivosti voči niekomu, sú tu i tieto zaujímavé expresívne zvraty: ceriť, vycierať (vyceriť) zuby, teda smiať sa, vyškierať sa (zaškeriť sa); precediť cez zuby, teda nejasne, s nepatrne otvorenými ústami povedať; ostriť si, hotoviť si, brúsiť si zuby na niekoho – chystať sa, strojiť sa, robiť si chuť na niekoho, na niečo; hovorové expresívne: dať niekomu po zuboch – udrieť niekoho; alebo len hovorové: hovoriť, odpovedať cez zuby – a) nezrozumiteľne mrmlať, b) neochotne, ledabolo, s nechuťou; pozrieť (sa) niekomu, niečomu na zuby – bližšie si niekoho, niečo všimnúť, preskúmať; klepli mu zuby naprázdno – niečo sa mu nepodarilo, ušiel mu čakaný zisk.
Poslovenčené srbské slová „zezať (sa)“, „zafrkávať (sa)“ sa natoľko udomácnili v nárečovej podobe nášho jazyka, že ich vôbec nepociťujeme ako neslovenské. Radšej však žartujme, vtipkujme, alebo hovorovo špásujme, robme špásy, ale pozor, lebo každý špás niečo stojí, teda za všetko sa musí zaplatiť. Veselé výroky, skutky alebo vtipy neraz nás dobre naladia, pozitívne vplývajú na naše citové rozpoloženie. Avšak hlúpe, hrubé žarty ešte ako vedia skaziť náladu. Niekedy sme pánom situácie a podarí sa nám obrátiť niečo na žart. V niektorých situáciách je však žartovať nebezpečné, vtedy radšej žarty nabok. Povedať niečo zo žartu / zo špásu – nie vážne, je predsa iné ako si robiť žarty / špásy z niekoho – uťahovať si. Vtedy s ním nie sú žarty / špásy – je vážny, nebezpečný.
Medzi slovesami „zeznúť“, „zafrknúť“ a „zeznúť sa“, „zafrknúť sa“ sú rozdiely. Najmä slová „zeznúť“, „zafrknúť“ niekoho majú význam spôsobiť niekomu nepríjemnosti, škody, ťažkosti, podviesť / oklamať niekoho, dopustiť sa podvodu. V prípadoch, keď „sa zafrkneme“, „zezneme sa“, vtedy sa prerátame, urobíme chybu, hlúposť či expresívne strelíme capa.
Ak sa stane, že nás niekto podvedie alebo si nás niekto doberá, neškrípme preto zubami, aj čo ho máme plné zuby. Radšej sa zubami-nechtami, teda stoj čo stoj / za každú cenu / tvrdošijne / všetkými spôsobmi snažme prekonať tie hrubé, nenáležité žarty / špásy, aby sme nestratili rozvahu, nepovolili nám nervy, či expresívne netiekli, nepraskli nám nervy.
Anna Horvátová