Aktuálne samozdanenie, za ktoré sa väčšina občanov Erdevíka vyjadrila roku 2010, vyprší 15. marca t. r. Presne pred mesiacom sa Erdevíčania prostredníctvom referenda zriekli možnosti ďalšieho odvádzania prostriedkov do miestnej pokladnice, keďže sa nezúčastnil dostatočný počet občanov. Predsedu Rady Miestneho spoločenstva Erdevík Zorana Mašića sa pýtame na dôvody a možné následky tejto skutočnosti.
– Iniciatívu k zavedeniu nového samozdanenia sme nastolili v súlade so zákonom. Občania sa k nej vyjadrovali v referende 13., 14. a 15. februára. Len 21,6 % tých, ktorí mohli, využili hlasovacie právo, z čoho zhruba 60 % hlasovalo proti. Zrejme využijeme zákonnú možnosť a o šesť mesiacov sa pokúsime zopakovať referendum, ktoré teda bude asi o rok. Hoci za terajších podmienok, keď sa žiada, aby sa v referende zúčastnilo minimálne 50 % občanov plus jeden z celkového počtu voličov vo voličskom zozname (2424), výhľady na úspech sú minimálne; podľa istých odhadov z uvedeného počtu asi 600 ľudí je v cintoríne, zahraničí, respektíve niekde inde.
– Na ktoré účely RMS usmernila prostriedky zo samozdanenia, ktoré sa práve končí?
– Aj predchádzajúce referendum, ako i toto neúspešné, sme vypísali „na všetko“: na úpravu poľných ciest a chodníkov, na údržbu chodníkov i na donácie združeniam občanov, na výkop kanálov, na údržbu dediny, platy zamestnancov atď.
[blockquote style=“3″]AKTUÁLNA RADA MS Vo voľbách roku 2013 sa do Rady MS Erdevík dostalo 6 členov z listiny Demokratickej strany. Ako hovorí richtár Zoran Mašić, traja z nich nie sú členmi DS. Ostatní traja členovia RMS sú členmi Srbskej pokrokovej strany, Socialistickej strany Srbska a Demokratickej strany Srbska (avšak tento posledný opustil DSS a vystupuje samostatne). Občania vo voľbách vraj prevažne hlasovali „za meno a priezvisko“, t. j. nevyjadrovali sa za kandidátov na základe ich straníckej príslušnosti. [/blockquote]
– Čo je najviditeľnejšie, čo ste za posledných päť rokov urobili?
– Dokončili sme Dom smútku, ktorý sa už používa. V cintoríne sme tiež vystavali chodníky, opatrili sme ho kontajnermi; dosť pozornosti sme venovali všetkým štyrom cintorínom. Kosili sme aj trávu v parku rozlohy 2 hektáre a v cintoríne (13 ha); v parku sme zariadili detské ihrisko, umiestnili odpadové koše a finančne sme pomohli Domu zdravia a škole, samozrejme, i združeniam občanov…
– Máte plán, ako naďalej budete financovať základné potreby?
– Z predchádzajúceho samozdanenia máme prostriedky, ktoré sme zatiaľ neminuli, keďže nám obec dlhuje zhruba 3 milióny din. Ďalšie 3 milióny nám dlhujú občania, predovšetkým poľnohospodári; počítame s tým, že na konto samozdanenia z tej sumy pribudnú aspoň dva milióny, keď ľudia dostanú napomenutia. Tento rok nejako prehrmíme; ako bude potom, naozaj neviem.
– Ktoré sú vaše priority roku 2015?
– Za daných okolností v tomto roku sa budeme orientovať na údržbu, nie sú možné dáke väčšie investície.
– Ako sa s novou situáciou vyrovnajú združenia občanov?
– Neviem… Ťažko. Obec nám zakázala poskytovať donácie spolkom, hoci to nie je v súlade so zákonom. Mali sme určených pol milióna na tento účel, ale už viac nesmieme podporovať činnosť združení. KUS Branka Radičevića povedzme vlani dostal 320 000 din. ako účelové prostriedky – na kúpu krojov. Lež z čoho zaplatia za elektrický prúd, ako vymenia žiarovky? Združenia sa môžu pokúsiť žiadať prostriedky z pokrajiny, ale aj tam sú fondy prázdne, takže…
– Ako mienite regulovať platy zamestnancov?
– Miestne spoločenstvo už nemá ani jedného zamestnanca. Predtým sme mali piatich komunálnikov, upratovačku, tajomníčku a aj sám som bol v pracovnom pomere ako predseda RMS. S príchodom novej lokálnej moci to bolo zrušené. Na jar roku 2013 začala dedinu spravovať „nútená správa“, t. j. traja členovia troch politických strán, ktoré tvorili vládnucu koalíciu v Obci Šíd; v júli 2013 boli voľby, na ktorých som zase bol zvolený za predsedu RMS Erdevík, ale teraz už bez nadviazaného pracovného pomeru. S cieľom znížiť počet zamestnaných v obecnej správe teraz ani jedno z 18 miestnych spoločenstiev na území Obce Šíd (okrem Šídu) nemá zamestnaných.
– Ako teda hmotne zabezpečujete starostlivosť o verejné plochy a vôbec o komunál?
– Zákon nás núti, aby sme ho obchádzali. Vyplácame ľudí z prostriedkov získaných z nájomného. Keby sme napríklad trávu v cintoríne dali pokosiť komunálnemu podniku, museli by sme zaplatiť veľa: 5 dinárov za štvorcový meter krát 13 000 metrov; vyrátajte, koľko je to… Takto platíme robotníkovi 1 200 dinárov za jeden deň a traja ľudia to urobia za päť dní.
Juraj Bartoš