Materská dovolenka nemusí znamenať koniec kariéry

Približne tretina slovenských žien sa po skončení materskej dovolenky nevráti na svoju pôvodnú pracovnú pozíciu. Alarmujúci údaj, ktorý nikoho neprekvapuje, ale ani neteší. Platforma žien Slovenska sa rozhodla verejne predstaviť návrhy, podporené pozitívnymi príkladmi z praxe, ako možno problém nízkej zamestnanosti žien riešiť a zároveň podporiť Slovenky v sebarealizácii.

Nelichotivých čísel, ktoré sa spájajú s (ne)zamestnanosťou a s (ne)odmeňovaním žien, odznelo na marcovej konferencii s názvom Rodina, uplatnenie, kariéra – musíme si vyberať?, ktorú v Bratislave začiatkom marca zorganizovala Platforma žien Slovenska (PŽS), hneď niekoľko. Vedeli ste, že až 16 % zo všetkých matiek putuje po skončení materskej dovolenky rovno na úrad práce? Aj to je jeden z dôvodov, prečo Platforma žien Slovenska odštartovala pred tromi rokmi svoju činnosť.

Rozdiely v rámci krajín EÚ pretrvávajú

Projekt Online Mentoring PŽS pomáha pomocou 27 mentorov a mentoriek naštartovať biznis ako novú formu sebarealizácie ženám, budúcim podnikateľkám. Tri najaktívnejšie zo 68 zaregistrovaných používateliek, ktoré webový poradenský portál objavili zväčša počas materskej dovolenky, boli ocenené priamo na konferencii PŽS. Zároveň bolo z ôsmich miest prihlásených do projektu a súťaže Najlepšie mesto pre rodinu a biznis, zvolené za víťaza mesto Prievidza. Vedenie mesta na čele s primátorkou Katarínou Macháčkovou sa snaží naozaj aktívne vytvárať vhodné podmienky ženám (matkám, vychovávateľkám, opatrovateľkám, podnikateľkám) na zosúladenie pracovného a rodinného života.

Vedúci zastúpenia Európskej komisie (EK) v SR Dušan Chrenek v príhovore na úvod konferencie ocenil existenciu, projekty a úsilie PŽS – aktívne podporiť Slovenky v ich snahách začať podnikať, a tým sa sebarealizovať. Uviedol: „Európa v priebehu niekoľkých desaťročí dosiahla výrazný pokrok v uplatňovaní práv žien, ženy sú dnes viac zastúpené na trhu práce, dokonca európski muži sa čoraz aktívnejšie podieľajú na činnostiach, ktoré sa dlho považovali za „výlučne ženské“. Rozdiely však pretrvávajú. Najmä čo sa týka odmeňovania práce žien a mužov. Na Slovensku je rozdiel v odmeňovaní medzi ženami a mužmi 19,8 %, pričom európsky priemer je 16,4%.“

„Pre Európsku komisiu je podpora rovnosti šancí kľúčová,“ zdôraznil Dušan Chrenek, ktorý bol na konferencii PŽS vymenovaný za ambasádora Platformy. „Práve EK sa zasadila o to, aby významné prostriedky z EÚ fondov boli vyčlenené aj na túto oblasť. Napríklad v rokoch 2014 až 2020 by malo na Slovensko poputovať 155 miliónov eur, vďaka ktorým sa môže kapacita v predškolských zariadeniach zvýšiť až o 20-tisíc miest. Ďalších 23 miliónov eur z programu Rodina a práca začne od tohto roku prúdiť aj do projektov firemných škôlok či podpory flexibilných foriem zamestnávania žien.“

Diskusia mužov o podnikaní žien

O súčasnosti a najmä budúcnosti žien v SR sa diskutovalo v dvoch panelových diskusiách. Prvý panel sa týkal témy podpory podnikania žien a vystúpili v ňom prekvapivo štyria muži z vládneho a mimovládneho, ziskového aj neziskového sektora. Poradca ministra financií Anton Marcinčin hovoril o iniciatíve JEREMIE Slovensko, ktorá predstavuje spoločné európske zdroje pre mikropodniky, malé a stredné podniky. Ďalší spíker panelu Peter Chovanec z OTP Banky dodal, že ich banka s Európskym investičným bodom podpísala na jeseň dohodu o krytí rizika na portfóliu úverov. Takto banka umožní poskytnúť slovenským malým a stredným podnikom zvýhodnené pôžičky v objeme ďalších 20 miliónov eur, pričom maximálna výška úveru pre jednotlivé firmy je 500 000 eur.

Tretina klientok je ženského rodu

Niekoľko dám z publika predstavilo svoj inovatívny nápad z oblasti vedy a výskumu spolu s otázkou, na koho sa obrátiť v prípade žiadosti o financovanie. Ak ide o oblasť nových technológií, možno sa obrátiť napríklad na zakladateľa Neulogy ventures – Ivana Štefunka, ktorý spravuje fond rizikového kapitálu v objeme 26 miliónov eur. Ten prítomným dámam objasnil ich princíp podpory: „My nie sme charita, nerozdávame dotácie, teda nepodporujeme podnikanie v zaužívanom zmysle slova. My racionálne investujeme do spoločnosti, ktorá má dobrý nápad a potrebuje rozbehnúť biznis. V niekoľkých  slovenských start up firmách, s ktorými spolupracujeme, figurujú aj ženy, aj keď ich percento je stále malé.“

Posledným diskutujúcim v rámci panelu konferencie PŽS, zameraného na podporu podnikania žien, bol člen Platformy a zároveň riaditeľ sekcie programov v Slovak business agency (SBA) – Marian Letovanec. Prítomným predstavil finančné aj nefinančné nástroje podpory, ako aj Národné podnikateľské centrum, v ktorom možno nájsť všetky pre podnikanie potrebné informácie pohromade. Dodal, že zo všetkých žiadateľov o mikropôžičky od SBA je 20 % žien.

Flexibilný pracovný čas a detské kútiky ako riešenie

Druhý panel v rámci konferencie Platformy žien Slovenska bol zasa čisto ženský a prebiehal veľmi dynamicky. Venoval sa totiž pálčivej téme, ktorú moderátorka diskusie Naďa Lazarová z PŽS sama nazvala Sofiinou voľbou – šlo o častú dilemu ženy – matky: rodina verzus kariéra.

Česká hostka, námestníčka ministerky z Ministerstva sociálnych vecí a rodiny ČR Zuzana Jentschke-Stocklová, uviedla niekoľko aktivít a plánov Česka, ktoré by bolo možné a vhodné implementovať aj v slovenských podmienkach. Spomenula napríklad využitie eurofondov na riešenie nedostatočného počtu predškolských zariadení (najmä jasní). Zaujímavosťou v ČR je zakladanie predškolských zariadení na mimovládnej, firemnej či univerzitnej báze. V SR sa rozbieha podobný projekt tzv. detských kútikov, ktorý by mal sprostredkovať 4 000 pracovných miest pre vychovávateľky. Hneď v prvý deň zaregistroval projekt na webe 300 žiadateľov o informácie. O firemné škôlky teda je reálny záujem.

V ČR je takisto snaha presadiť skrátenú rodičovskú dovolenku, lebo tá trojročná je najdlhšia v Európe a potrebuje reformu. Veľa sa diskutovalo o možnosti „práce z domu“ (tzv. home office) ako možné riešenie pre ženy na materskej dovolenke, ktoré nechcú prísť o svoje miesto vo firme. Hostky sa viac hlásili k nápadu flexibilného pracovného času ako ku skrátenému pracovnému úväzku. Možno si to niektorí ľudia neuvedomujú, ale dnešná rodina naozaj potrebuje na fungovanie dva príjmy z plných pracovných úväzkov. Skrátený úväzok môže ženám – matkám pomôcť krátkodobo, ale poškodiť dlhodobo (pri vypočítavaní dôchodku).

Ženy v rozhodovacích procesoch chýbajú

V diskusnom paneli na tému rodina verzus kariéra Silvia Porubänová z Inštitútu pre výskum práce a rodiny zdôraznila, že jeden dobrý príklad (napríklad uvedomelého otca na rodičovskej dovolenke) je viac ako desať odborných článkov na tému posilnenia postavenia žien na trhu práce. Mužov – otcov na rodičovskej dovolenke je v SR stále málo, ide len o 2 %, pričom ostať mužom doma s deťmi legislatívne nič nebráni. Ich ženy – partnerky by však museli byť v práci dostatočne ohodnotené a odmenené, aby dokázali finančne utiahnuť chod domácnosti.

O ženách by mali rozhodovať ženy. Ženy v slovenskej politike však stále chýbajú. Prezident, predseda vlády, ministri – všetci sú muži a poslankýň, ako aj primátoriek či starostiek je do 20 % z celkového počtu. Nie náhodou medzi priority Európskej komisie patrí aj posilnenie prítomnosti žien v rozhodovacích procesoch. Len tak možno prispieť k zmene vnímania žien zo strany spoločnosti, spoločnosti mužov a žien. Diskusia sa viedla v duchu dobrých príkladov z praxe – zo Slovenska (predovšetkým z Prievidze ako víťazného mesta v súťaži Najlepšie mesto pre rodinu a biznis), z Česka aj z ďalších krajín Európskej únie.

Mária Kadrliaková zo zastúpenia EK v SR vo svojom príspevku do panelovej diskusie hovorila o rozdiele v prístupe a uplatnení sa žien na trhu práce. „Kým zo žien vo veku 25 až 49 rokov, ktoré majú malé deti do šesť rokov, pracuje na Slovensku iba 40 percent, v prípade ich partnerov je to až 83 percent. Tento priepastný rozdiel spôsobuje najmä nedostatok cenovo dostupných služieb starostlivosti o deti a jedna z najdlhších rodičovských dovoleniek v Európskej únii.“ Na záver spomenula ešte jeden zaujímavý číselný údaj, ktorý v mysliach prítomných dám zarezonoval. Podľa správy EK pre rovnosť žien a mužov za rok 2014 pri súčasnom tempe bude trvať ešte 70 rokov, aby sme dosiahli rodovú rovnosť. Máme teda čo robiť.

Text a foto: Božena Baluchová