Rohovník obyčajný (srb. rogač) – Ceratonia siliqua je rastlina známa tiež pod názvom „svätojánsky chlieb”. Je to stálozelený strom alebo krík z čeľade bôbovitých (Fabaceae). Plody rohovníka sa pod názvom karob používajú v potravinárstve. Majú sladkastú chuť, neobsahujú kofeín, ani iné psychoaktívne látky a často sa používajú ako hypoalergenická náhrada múky pri bezlepkovej diéte. Plody rohovníka slúžia taktiež ako náhrada kávy a kakaa v zákuskoch a zmrzlinách. Konzumuje sa struk bez zrniečok.
Rohovník pochádza z východného Mediteránu, dnes sa pestuje po celom svete. Najväčší výrobcovia tohto „zlatého struku” sú Španielsko, Grécko, Cyprus, Turecko, Taliansko, Alžírsko a Tunisko. Aj v susednom Chorvátsku rastie viac druhov rohovníka.
Výnimočný je tým, že môže rásť aj vo veľmi skromných podmienkach, kde sa iným drevinám nedarí. Dlhý a rozvetvený koreň mu umožňuje prežiť aj počas dlhších období sucha.
Drevo rohovníka sa používa na kúrenie a v stolárstve, listy sa využívajú ako dobytčie krmivo a semená sa používajú v chemickom priemysle. Z endospermu zrelých strukov sa robí rohovníková múka. Celý plod – struk aj semienka sú jedlé.
Samotný strom je veľmi dekoratívny najmä počas kvitnutia. Patrí tiež medzi výborné medonosné dreviny. Má širokú korunu, vysoký býva do 15 metrov. Kvitne od septembra do polovice októbra. Plody sú dlhé do 20 centimetrov, zelenej farby, ktorá sa po dozretí mení na tmavohnedú. Plody sú zrelé o rok po kvitnutí. Zrelý struk má sladkastú chuť. V každom struku sa nachádza desať až pätnásť semienok. Strom začína rodiť vo ôsmom roku. Najväčšiu produkciu dosahuje okolo stého roku a dožiť sa môže až dvesto rokov. Z jedného hektára sa dá pozberať 5 až 7 ton plodov.
Rohovník je veľmi vytrvalý strom. Ukázalo sa, že je veľmi vhodným stromom na zalesňovanie veľmi suchých oblastí, oblastí zničených požiarom. Do určitej miery je aj odolný proti ohňu.
[blockquote style=“1″]Vedeli ste, prečo ho volajú „svätojánsky chlieb“? Pretože podľa legendy boli plody rohovníka potravou sv. Jána v púšti.[/blockquote]
V našich podmienkach ho môžeme pestovať ako zaujímavú izbovú rastlinu. Veľmi dobre sa rozmnožuje semienkami, ktoré vysievame do malých kvetináčov. Semienka vyklíčia veľmi rýchlo. Ak chceme, aby náš stromček mal aj plody, musíme ho pestovať vo veľkom skleníku. Rohovníku v kvetináči sa darí na svetlom mieste, v lete ho vynášame von. V letnom období ho musíme výdatne zalievať. Cez zimu mu musíme zabezpečiť teplotu od 5 do 10 °C, no prezimuje aj pri izbovej teplote. Zalievame ho veľmi opatrne, pretože pri nadbytku vody by korene začali hniť. Rastlina rohovníka sa sadí do priepustnej, výživnej pôdy (záhradnícky substrát, substrát pre izbové rastliny). Pri presádzaní sa nesmie porušiť koreňový bal.
Karob je bohatý na vitamíny A, B, D, minerály, ako horčík, vápnik, železo, a tiež na aminokyseliny a vlákninu. Na rozdiel od kakaa neobsahuje kofeín, alergénne látky, teobromín ani metylxantín. Jeho požitie teda nevyvoláva zrýchlený tep, poruchy spánku alebo hyperaktivitu. Má navyše priaznivý vplyv na trávenie a znižuje hladinu cholesterolu v krvi. Karob je aj nutrične výhodnejší ako kakao, ktoré obsahuje 23 % tuku, zatiaľ čo karob len 7 %. Je však prirodzene sladký, obsahuje až 48 % cukru, preto ho nie je potrebné dosladiť cukrom. Karobová čokoláda je vhodná nielen pre ľudí trpiacich alergiou na mlieko alebo kakao, ale aj pre nealergikov, ktorým príjemne spestrí jedálny lístok.
Už od antických čias mali plody tohto stromu mnohoraké využitie. Čerstvé plody pôsobia ako mierne preháňadlo, suché plody zasa pôsobia proti hnačke. Plody možno skvasiť a vyrobiť z nich alkohol. Zo semien sa vyrába lepidlo a spojovací materiál. Okrem toho semená slúžili v minulosti ako jednotka na váženie zlata. Táto váhová jednotka (karát, 0,2 gramu) je platná ešte aj dnes a jej meno je odvodené od botanického pomenovania rohovníka (Ceratonia). Z kôry a listov rohovníka sa dostáva tanín a v južných pobrežných oblastiach je to aj obľúbený okrasný strom.
Suché struky sa melú a používajú ako krmivo pre zvieratá. Predtým sa múka používala aj na pečenie chleba a čerstvé plody boli dobrým potravinovým doplnkom pre námorníkov. Dodnes sa na niektorých miestach páli aj pálenka (napr. v Grécku).
Ľubica Sýkorová
(foto: z internetu)