Liek nielen na nezamestnanosť

22.apr 2015

Liek nielen na nezamestnanosť

Z prezentácie firmy z Hajdukova

Z prezentácie firmy z Hajdukova

ROZVOJ RODINNÝCH PODNIKOV VO VIDIECKYCH OBLASTIACH SRBSKA

Za necelé štyri roky existencie členovia Výboru pre dedinu Srbskej akadémie vied a umení (SANU) stáli pri zrode dvoch monografických štúdií. Prvá Ako a prečo sa organizovať do družstiev autorov Đorđa Bugarina, Danila Tomića a Branislava Gulana uzrela svetlo sveta v úctyhodnom náklade 50 000 exemplárov v roku 2012. Tú druhú Rozvoj rodinných podnikov vo vidieckych oblastiach Srbska, ktorej autormi sú Danilo Tomić, Branislav Gulan a Mile Mandić a vydal ju Inštitút pre ekonomiku poľnohospodárstva, prezentovali verejnosti 17. apríla v slávnostnej sieni SANU.

Na odbornom zoskupení sa akademik Dragan Škorić, predseda Výboru pre dedinu SANU, zmienil o priam otrasnej pozícii našich dedín v súčasnosti. Takmer každá štvrtá z približne päťtisíc v štáte je ľudoprázdna, v okolo tisíc dedín je menej ako sto obyvateľov, takmer dvestotisíc domov je opustených, mladí poodchádzali, starší síce zotrvali, no viac živoria ako plnohodnotne žijú. Pritom sú výrobné potenciály v dedinských oblastiach nevyužité, pôda neobrobená (odhady siahajú až do 600 000 hektárov), maštale zívajú prázdnotou…

Danilo Tomić podotkol skutočnosť, že počet zamestnaných a počet aktívnych poľnohospodárov sústavne klesá už pätnásť rokov, kým počet nezamestnaných stúpa. Na jednej strane sú obyvateľmi prepchané mestá, so zvýšeným nátlakom na vzdelávacie ustanovizne, pracovné príležitosti, penzijné a zdravotné fondy, slovom, s množstvom sociálnych, ekonomických, politických a iných problémov. Na strane druhej sú dediny také, aké sú, ktorým by veľmi prospela zmena ich pozície. Napríklad to, keby sa nezamestnaní konečne začali viac orientovať na vznik rodinných firiem v nich namiesto dlhoročného, často zbytočného vyčkávania na pracovnú šancu. Známe je, že sú tieto podniky najstaršou formou biznisu na globálnej svetovej úrovni a že sú aj dnes rozvetvené v mnohých štátoch. Ich výhodou je, že si nevyžadujú veľké investície, že členovia rodiny pracujú za seba, že môžu nakladať s príjmami tak, ako považujú za vhodné. Na strane druhej je zase nevýhoda, že až 80 percent ich krachuje po druhej generácii. Hlavne pre zlé riadenie, nezodpovedné trovenie prostriedkov, konflikty medzi členmi rodiny.

Vzhľadom na skutočnosť, že je kladov predsa omnoho viac ako záporov, na to, že sú prírodné a ľudské zdroje na dedinách veľmi prajné na rozvoj tohto druhu podnikania, jasné je, že šanca je tu. A treba sa jej vážne chopiť. To úspešne zrealizovali už mnohí, z ktorých náplň vlastných ciest k úspechu prezentovali v SANU čelní predstavitelia šiestich rodinných firiem: Agronela (Valjevo), Macval Tea (Nový Sad), Suncokret (Hajdukovo), Zlatiborac (Mačkat), Stamevski (Stará Pazova) a Vínna pivnica Kuzmanović (Čerević). Ako pozitívne príklady praxe a podnet a ukážka iným, že sa zodpovedne vybrať na takúto púť plne oplatí.

Oto Filip

O. FILIP
O. FILIP

OTO FILIP (1954) Ako novinár začal pôsobiť v týždenníku Glas Podrinja v Šabci, po štúdiách kratší čas pobudol v Dnevniku – Nový Sad, skadiaľ onedlho prestúpil do Hlasu ľudu. V októbri 1979 začínal ako praktikant, aby sa o pár rokov stal redaktorom zahraničnej rubriky, potom zástupcom šéfredaktora, a v poslednom desaťročí 20. storočia i šéfredaktorom Hlasu ľudu. V rokoch 1992 – 1993 bol aj úradujúcim riaditeľom NVU Hlas ľudu. V súčasnosti pôsobí ako redaktor, venujúci sa vojvodinským a celoštátnym spoločenským, politickým, hospodárskym, ekologickým, poľnohospodárskym a iným témam. Zároveň je redaktorom magazínovej prílohy Mozaika pri zrode ktorej v roku 1999 i stál. Kontakt:filip@hl.rs