ROZVOJ RODINNÝCH PODNIKOV VO VIDIECKYCH OBLASTIACH SRBSKA
Za necelé štyri roky existencie členovia Výboru pre dedinu Srbskej akadémie vied a umení (SANU) stáli pri zrode dvoch monografických štúdií. Prvá Ako a prečo sa organizovať do družstiev autorov Đorđa Bugarina, Danila Tomića a Branislava Gulana uzrela svetlo sveta v úctyhodnom náklade 50 000 exemplárov v roku 2012. Tú druhú Rozvoj rodinných podnikov vo vidieckych oblastiach Srbska, ktorej autormi sú Danilo Tomić, Branislav Gulan a Mile Mandić a vydal ju Inštitút pre ekonomiku poľnohospodárstva, prezentovali verejnosti 17. apríla v slávnostnej sieni SANU.
Na odbornom zoskupení sa akademik Dragan Škorić, predseda Výboru pre dedinu SANU, zmienil o priam otrasnej pozícii našich dedín v súčasnosti. Takmer každá štvrtá z približne päťtisíc v štáte je ľudoprázdna, v okolo tisíc dedín je menej ako sto obyvateľov, takmer dvestotisíc domov je opustených, mladí poodchádzali, starší síce zotrvali, no viac živoria ako plnohodnotne žijú. Pritom sú výrobné potenciály v dedinských oblastiach nevyužité, pôda neobrobená (odhady siahajú až do 600 000 hektárov), maštale zívajú prázdnotou…
Danilo Tomić podotkol skutočnosť, že počet zamestnaných a počet aktívnych poľnohospodárov sústavne klesá už pätnásť rokov, kým počet nezamestnaných stúpa. Na jednej strane sú obyvateľmi prepchané mestá, so zvýšeným nátlakom na vzdelávacie ustanovizne, pracovné príležitosti, penzijné a zdravotné fondy, slovom, s množstvom sociálnych, ekonomických, politických a iných problémov. Na strane druhej sú dediny také, aké sú, ktorým by veľmi prospela zmena ich pozície. Napríklad to, keby sa nezamestnaní konečne začali viac orientovať na vznik rodinných firiem v nich namiesto dlhoročného, často zbytočného vyčkávania na pracovnú šancu. Známe je, že sú tieto podniky najstaršou formou biznisu na globálnej svetovej úrovni a že sú aj dnes rozvetvené v mnohých štátoch. Ich výhodou je, že si nevyžadujú veľké investície, že členovia rodiny pracujú za seba, že môžu nakladať s príjmami tak, ako považujú za vhodné. Na strane druhej je zase nevýhoda, že až 80 percent ich krachuje po druhej generácii. Hlavne pre zlé riadenie, nezodpovedné trovenie prostriedkov, konflikty medzi členmi rodiny.
Vzhľadom na skutočnosť, že je kladov predsa omnoho viac ako záporov, na to, že sú prírodné a ľudské zdroje na dedinách veľmi prajné na rozvoj tohto druhu podnikania, jasné je, že šanca je tu. A treba sa jej vážne chopiť. To úspešne zrealizovali už mnohí, z ktorých náplň vlastných ciest k úspechu prezentovali v SANU čelní predstavitelia šiestich rodinných firiem: Agronela (Valjevo), Macval Tea (Nový Sad), Suncokret (Hajdukovo), Zlatiborac (Mačkat), Stamevski (Stará Pazova) a Vínna pivnica Kuzmanović (Čerević). Ako pozitívne príklady praxe a podnet a ukážka iným, že sa zodpovedne vybrať na takúto púť plne oplatí.
Oto Filip
Minister zahraničných vecí Republiky Srbsko v technickom mandáte Marko Đurić dnes rokoval s vedúcim pozorovateľskej misie ODIHR-u Eoghanom Murphym o volebnom procese a spolupráci Srbska s touto inštitúciou. Đurić zdôraznil, že Srbsko...
Čítaj viacDetails1382 – Mária Uhorská bola korunovaná za uhorskú kráľovnú. 1737 – v Göttingene otvorili prvú nemeckú univerzitu s úplnou slobodou štúdia a vedeckého bádania. 1787 – tridsaťdeväť delegátov z 12 štátov Nového Anglicka prijalo vo...
Čítaj viacDetailsV Pokrajinskej vláde dnes odovzdali 146 zmlúv v celkovej hodnote 130 miliónov dinárov poľnohospodárskym gazdovstvám z územia AP Vojvodiny na spolufinancovanie nákupu nových strojov a zariadení na zlepšenie primárnej poľnohospodárskej výroby v...
Čítaj viacDetailsPrezident Srbska Aleksandar Vučić včera pri príležitosti Dňa srbskej jednoty, slobody a národnej vlajky na slávnostnom ceremoniáli v Paláci Srbska, na ktorom sa zúčastnili predseda vlády Srbska v technickom mandáte Đuro Macut...
Čítaj viacDetails
