Žeľko Suhánek z Kovačice, známejší ako DJ Sule, už roky vyniká nielen na hudobnom poli, ale i na širšom kultúrnom.
Ešte v detstve začal experimentovať s elektronickou hudbou, a od vtedy roztancoval tisíce ľudí, či v kluboch, či už na súkromných oslavách. Vedľa elektronickej hudbe sa zaujíma i o tradičnú. Keď nie je dídžejom, Žeľko je vedúcim detského folklórného súboru Vločka.
Čo si vyštudoval?
– Najprv som ukončil strednú elektrotechnickú školu, s ohľadom na to, že som sa od malých nôh začal zaujímať o počítače a elektroniku. Po ukončení strednej školy ma začal baviť manažment, marketing a financie, tak som vyštudoval Manažment na vtedajšej Fakulte Braća Karić, teraz známejšej ako Alfa BK Univerzita.
Kto ti vštepoval lásku k hudbe a tancu?
Takmer celá rodina sa v minulosti zaoberala nejakým druhom hudby, ale myslím si, že som práve pri otcovi dostal tie základy, najmä akustickej gitary a potom i bas gitary a syntetizátore. A lásku k tancu mi vštepovala moja matka, čiže naučila ma zakladné tance, ako sú klasický svadobný čardáš, step, polka, valčík a tango, a neskoršie som sa naučil aj hispano (latino) tance.
Vo mne sa proste stál nejaký mix, a tak som sa stál DJ-om. 🙂
Priblíž nám, ako si sa dostel k dídžejovaniu?
– Ešte ako dieťaťu sa mi do rúk dostal počítač, čo v tom čase to bolo príliš zriedkavé. Tak som namiesto klasických počítačových hier, hral sa s hudbou, a robil nejaké experimentálne piesne (ak by sa to vôbec mohlo tak nazvať), a vtedy mi to bola ozajstná radosť. Neskoršie som začal zbierať a nahrávať audio kazety, ktoré sme potom počúvali na rôznych oslavách s priateľmi. Tiež som mal i jeden magnetofón pre kazety a mixer, ktorý by určite dnes ani tí najmladší nevzdali do rúk, ale nám to vtedy bolo celkom fajn, a výborne sme sa pri tom vedeli zabaviť.
Inšpiroval Ťa možno niekto, aby si sa začal baviť dídžejovaním?
Ani nie, sám som sa o to začal zaujímať, a predpokladám, že sa proste stál nejaký mix vo mne, a tak som sa stál DJ-om. 🙂
Kde si všetko zatiaľ „vystupoval“?
Nikdy som nemal špeciálny cieľ, a ani žiadosť vystupovať na veľkom javisku, alebo v populárnej diskotéke, čiže radšej mám lokálne miesta, ako také nové a neznáme. Ale i vedľa tej preferencii, predsa som sa ako dídžej dostal i do kaviarní a diskoték v Belehrade, Novom Sade, Pančeve, ale najviac som samozrejme vystupoval v rodnej Kovačici, a v celej jej obci. A pochválim sa, aj že som mal jedno vystúpenie s Harisom Džinovićom, a skupinou So Sabi.
Hudbu a tanec mám naozaj veľmi rád, a som si úlpne istý, že tá láska nikdy nezhasne.
Ako vyzerali tvoje tanečné začiatky?
– Tancovať som začal v folklórnom súbore pri Základnej škole Mladých pokolení v dávnom roku 1995, a to iba dva roky, čiže počas siedmej a ôsmej triedy. Kvôli školským záväzkom som musel urobiť dlhodobú prestávku, ale po ukončení strednej školy a fakulty, znovu som začal tancovať roku 2006. Veľmi ľutujem, že sa stratené roky vrátiť nedajú, ale v jednu vec som si istý – raz tanečníkom, navždy tanečníkom.
Ako dlho si vedúcim folklórného súboru?
– Najprv som sa roku 2008 stal vedúcim folklórného súboru V šírom poli hruška, dnes folklórny súbor Rozmarín. Dal som sa na to, i keď som mal najmenej skúsenosti zo všetkých tanečníkov, ale nik iný sa na to nechcel dať, tak som to videl ako jedinú možnosť ako zachovať súbor. Bol to príliš namáhavý začiatok, keďže som sa rýchlo musel naučiť všetkému, čo už iní vedeli, a ešte o kúsok viac. Takže moje folklórne školenie pozostávalo z pozeraní rôznych video nahrávok a účasti na seminároxh, a prevažne nespočitateľného množstva hodín pred zrkadlom, cvičiac stovky tanečních motívov a prvkov. Ale námaha sa vyplatila, a tak som sa roku 2014 stal vedúcim detského folklórného súboru Vločka, kde dodnes základoškolákov nacvičujem slovenské tance a hry.
Čím sa vedľa hudby a tancu zaoberáš?
– Som zamestnaný, čiže mojou prácou je dizajn a výroba nábytku, alebo, možno povedať, že jedným z mojich povolaní je i dizajn interiéru a stolárstvo. Zdedil som súkromnú dielňu od otca, ktorý sa celý život zaoberal stolárstvom. Priúčal ma k tejto práci od malých nôh, lebo je to, ako on hovorí, práca, ktorá sa učí a zdokonaľuje počas celého života.
Slová na záver…
– Možno niekto povie, že určite mám príliš mnoho záväzkov, ale predsa by som ešte spomenul, že som tiež i grafickým dizajnérom a zvukárom, ale najviac pracujem ako hudobný produkčný v štúdiu. Za sebou mám vyšše 20 nahratých albumov a piesní slovenských, rumunských, maďarských a srbských skupín, sólistov, inštrumentálov rôznych žánrov, ktorým podpisujem produkciu, a niektorým aj celkové nahrávanie piesní. Nedávno som si otvoril aj svoj vlastný štúdio, aby som sa mohol hudbe venovať aj vo voľnom čase. Hudbu a tanec mám naozaj veľmi rád, a som si úlpne istý, že tá láska nikdy nezhasne.
Martina Valentová