K úplnosti obrazu

Až tridsať samostatných a vyše sto päťdesiat kolektívnych výstav má na svojom doterajšom tvorivom konte prof. Novosadskej Akadémie umení Vidoje Tucović (1968).

Najnovšiu, prebiehajúcu od 4. apríla v galérii Zväzu združení výtvarných umelcov Vojvodiny v Novom Sade, nie náhodou pomenoval V totále obrazu. Ide totiž o jeho pohľad, ale i rozbor miesta, ktoré obraz, už dlho všadeprítomný vôkol nás, má v skutočnosti. Nielen ten maliarsky, ale aj všetky iné jeho formy. Stačí si len pripomenúť rozsah a význam náporu masových médií, všetky produkty moderných technológií neraz zatieňujúce čosi, čo sme nie tak dávno vnímali ako klasické maľby. Len taká menšia ukážka. Keď sa zjavila fotografia na sklonku prvej polovice 19. storočia nebolo málo tých čo sa nazdávali, že klasickému maliarstvu odzvonilo. Našťastie, ani k tomu nedošlo, ani sa to nestane.

Vystavené Tucovićove diela sú úmyselne nekomunikatívne, navonok si i navzájom odporujúce. Akoby autor chcel urobiť otáznym ich existenciu, alebo aspoň pozorovateľa priviesť k tomu, aby sa upevnil v presvedčení, že obraz treba prednostne vnímať ako obraz a len potom ako i čosi navyše.

Prostriedkami, ktorými to dosahuje, sú zvýraznený reliéf jeho prác, dosahovaný nanášaním viacerých vrstiev farieb na plátna, úmyselne volených v tóninách hnedej, sivej, občas i čiernej. Ako najlepšie dosiahnuť istú archaickosť ak nie tak? Pohľad na jeho práce nás núti uvažovať  o maľbe ako o čomsi komplikovanom a prchavom, čoho podstatu nie je ľahko uchopiť. Čiže obraz chápaný totálne, so všetkým čo mu predchádza, vrátane toho ako vzniká,  alebo významov, ktoré pre autora a nás má. Zistiť to možno i na výstave v galérii SULUV, ktorá potrvá do 23. apríla.

                                                                                    Oto Filip