V živote každého národnostného spoločenstva zasiahnutie do jeho trvaloudržateľnosti, činnosti, do výsledkov práce a zachovania identity väčšou mierou závisí tak od jednotlivcov, ako i od jeho organizovaných, spoločenských síl, angažovanosti, poznania skutočnosti, zváženia reálií. Vzťahuje sa to i na inštitúcie vládneho i mimovládneho charakteru a významu. V tom zmysle poukazujem na stanoviská súvisiace s budúcou novelizáciou stanov Matice slovenskej v Srbsku (ďalej MSS) so sídlom v Báčskom Petrovci.
O právnickej samostatnosti MOMS-ov
Oboznámený som o návrhoch komisií MSS zo dňa 6. novembra. 2016 i o obsahu uznesenia Správnej rady MSS, ktoré sa týkajú (komisiami navrhnutej) novelizácie stanov MSS, datujúcich z 13. marca 2010. Poznámkami, ako ne-právnik, dúfam ako dobroprajník, upozorňujem na obsah Zákona o združeniach v RS (2009, 2011). Zvlášť by to mohlo byť osožné, možno i nutné vo veci navrhnutej novelizácia stanov MSS v roku 2017. Pravdaže, aj preštudovanie tohto zákona následne by mohlo, alebo i bude vplývať na postoje ľudí, dianie v slovenskom etniku a medzi občanmi Srbska.
V článku 2, odsek 1 Zákona o združeniach sa hovorí o združovaní právnických osôb. Podľa uznesenia SR/MSS, navrhuje sa existencia (budúcich) právnicky samostatných organizácií. Takými organizáciami by sa mali stáť terajšie MOMS-y. Uzavieram, že z toho môže vyplývať záujem SR/MSS o vylúčení veľkých, čo do počtu, objemu činnosti a jej výsledkov, MOMS-ov z MSS, ktoré osamostatnením budú pravnickým subjektom. Následne to môže viesť k rozkladu MSS a zániku MSS ako inštitúcie.
MSS v článku 1 svojich stanov ciele definuje nasledovne: “Matica slovenská v Srbsku (ďalej: Matica) je samostatná, záujmová, nestranícka a nekonfesionálna mimovládna neprofitová organizácia – jednotná inštitúcia Slovákov žijúcich v Republike Srbsko (ďalej: Srbsko), osobitného národnostného zamerania, v ktorej sa dobrovoľne združujú a zoskupujú Slováci, ako aj iní občania Srbska a naši krajania v zahraničí za účelom uskutočňovania, prejavovania a hájenia kolektívnych záujmov a práv Slovákov žijúcich v Srbsku, ich ochrany a zveľaďovania”. Z toho vyplýva, že sa MSS venuje všetkým oblastiam života, práce, vplyvu, pôsobenia, hospodárskej a inej trvaloudržateľnosti etnika v Srbsku. A nevenuje sa iba niektorým vedením, či členmi praktikovaným stránkam života, akými sú v nej prvoradé kultúrne, gastronomické, zabavné podujatia a ich organizovanie.
V súvislosti s osamostatnením MOMS-ov spomeniem článok 4, odsek 2 – státus pravnickej osoby v spomínanom zákone. Podľa tohto odseku budúci MOMS, nakoľko chce vlastniť bankový účet, bude musieť byť právnickou osobou. MOMS ako právnický subjekt potom bude mať práva a záväzky: sídlo, organizačnú štruktúru, program práce, spoločenské ciele. Keď sa to stane, opytujem sa: načo by takému subjektu bola potrebná MSS? Zvlášť, ak by v osamostatnených MOMS-och jestvovali osoby (ktoré objektívne i jestvujú), ktoré nemilujú dnešnú MSS, nevážia si jej prácu, neschvaľujú činy, závery, smernice práce jej orgánov a ani jej predstaviteľov. K tomu ešte majú i mnoho pripomienok na bežnú prax, nespoluprácu vedúcich MSS, zanedbanú spoluprácu s MOMS-ami, hašterenie sa so slovenskými subjektmi!
Podľa môjho chápania v Zákone o združeniach (článok 7, odsek 3 – právo na status právnickej osoby) v MSS právo na taký status nemajú MOMS-y ako pobočky a filiáky. V tom zmysle SR/MSS vyniesla rozhodnutie, ktoré je v rozpore so Zákonom o združeniach. To preto, že čl. 7 Zákon o združeniach nedovoľuje a tým aj vylučuje, aby existujúce MOMS-y vlastnili právnický status. Pravdou je, že článok 10, odsek 2 tohto zákona dovoľuje právnickým subjektom zjednotenie, založenie nového pravnického subjekta. Otázka znie: prečo by sa osamostatnené subjekty, MOMS-y, znovu združili v organizáciu, z ktorej práve vystúpili? A prečo by v MSS neexistovali a neboli platné vnútorné, iba pre MSS platné, podúčty MOMS-ov a do podúčtov odborníkom alokované finančné prostriedky MOMS-ov? Tym skôr, že sa vie komu finančné prostriedky patria a že boli zabezpečené projektmi, darmi, donáciami a inými spôsobmi. Bude pravdou, že po osamostatnení MOMS-y nebudú mať službu účtovníctva a inú, zákonom určenú, infraštruktúru. Určite by bol potrebný dlhší čas, aby MOMS-y bezproblémove a podľa požiadaviek finansiérov pripravili projekty (v reči slovenskej a neslovenskej), podali správy a iné dokumenty, súvisiace s existenciou právnického subjekta.
Mienim, že musí existovať záujem, potreba pre nezánik a zabezpečenie obstátia MSS ako významnej mimovládnej organizácie Slovákov v Srbsku. Aj z takých príčin záujemci i podporovatelia osamostatnenia MOMS-ov (v pravnické subjekty) by mali posúdiť následky uznesení a preštudovať i články 13, 16, 17, 22, 26 a iné v Zákone o združeniach a v zákonoch.
O neobmedzenom počte mandátov predsedu MSS
Negatívny následok na situáciu a výsledky práce MSS by mohol mať návrh o neobmedzenom počte mándatov predsedu MSS. negatívny následok sa vzťahuje i na právo, aby navrhnutie kandidáta na budúceho predsedu bolo geograficky, regiónmi ovplyvnené. Správnou radou MSS je navrhnuté, resp. nepovolené všetkým členom i regiónom Srbska (v ktorých žijú i pôsobia Slováci) regionálnou, vnútormou organizáciou MSS a regiónom (to jest členom MSS) práva navrhovania kandidátov na predsedu i (funkčných, čo je to?) podpredsedov MSS.
Prečo je to zlý návrh? Preto, že je taký návrh v úplnom rozpore s Ústavou RS a s jej zákonmi. Takou úpravou stanov MSS rozvracia právny systém štátu, znevažňuje demokratické práva občanov, členov MSS. Bola by to i tyrania. Bolo by to v rozpore s demokraciou, tvorivými schopnosťami členstva MSS. A rúhanie členstvu. Navrhnutý neobmedzený počet mandátov na post predsedu MSS vylučuje meniteľnosť vedúceho kádra MSS, vylučuje z MSS nových dejateľov, vylučuje energiu nových vedúcich, vylučuje a znevažuje vedomosti ľudí, ich idey, poznanie reality, skúsenosti, zručnosti, spoločenské vedomosti, kompetentnosť a prianie novými metódami, novou praxou pomôct členom MSS, slovenskému etniku, plniť úlohy MSS, ktoré sú definované i článkom 1 stanov MSS. Práve i preto v stanovách MSS načim obmedziť počet mandátov predsedu MSS iba na 2 mandáty. Po sebe opakujúce mandáty. Tak ako je to už zakotvené v platných stanovách MSS!
Osobitné vzrušenie vyvoláva záver, aspoň tých, ktorí poznajú uznesnie SR/MSS zo dňa 4.júla 2016: „[…] že nie je prospešné ohraničovať počet mandátov predsedu, vzhľadom na to, že MSS nemá toľko schopných členov, ktorí zároveň majú záujem o tento post a prácu, ktorá s tým súvisí, dôsledkom čoho by mohlo dôjsť k úpadku a následne i k zániku Matice…“. Je to osobná pýcha, nadutosť navrhovateľa. To je hanebná i neprípustná potupa členov MSS i príslušníkov komunity. Z takého záveru vyplýva uprednostnenie i vynímočnosť predsedu MSS, jeho dokonalosti, jeho nadpriemernosti v znalostiach, v činnosti, v nenahraditeľnosti a neopodstatnenosti striedania osôb na poste predsedu.
Do práce MSS sa vnucuje bezpredmetnosť angažovania (sa) i nevplyvnosti iných na dosahy práce MSS, na jej existenciu. Pravdaže, je to klamstvom a nepravdou. Podľa mňa, také stanovisko vyjadruje priamy záujem existujúceho predsedu o post, o prestíž doma i v zahraničí. A z toho pôvodiace (všetky) zisky pre predsedu MSS a neveľkého, ale vplyvného počtu jeho záujmovo zjednotených pomocníkov.
Očákaval by som, že morálne a spoločensky zodpovedný predseda MSS by nesúhlasil, aby sa v jeho a v mene MSS, v ktorej predseda MSS iba realizuje, opakujem, iba realizuje uznesenie orgánov MSS, také závery zjavili. Predseda nie je, v žiadnom zmysle slova, majiteľom MSS. Uzavriem, že členovia MSS a tým aj nepočetní Slováci v MSS, z 52 700 príslušníkov slovenskej komunity v Srbsku (podľa súpisu z roku 2011), boli ocenení a častovaní ako komunita neschopných ľudí! Nie je ďaleko od toho, je to iba môj záver, že by to mohla byť i komunita sprostých ľudí! Priznávam, že to nepatrí ani jednému tunajšiemu Slovákovi; bolo by to nesprávne posúdenie vlastností slovenských príslušníkov v MSS i ľudí žijúcich v Srbsku.
Už dlhodobo jednotlivci, inštitúcie domoviny, Slovenskej republiky v súvislosti s činnosťou, dosahmi práce, vnútornou organizáciou etnika, jej individuálnymi a kolektívnymi právami, spolupatričnosťou, spoločenským pôsobením, pôsobením cirkví i veriacich, reprezentovaním sa, slovenskú komunitu v Srbsku považujú za „najzelenejšiu vetvu slovenskej diaspóry vo svete“. Pravdaže, zelenú v zmysle činnosti, dosažení v udržateľnosti identity, pestovania, reprezentovania národnych hodnôt, hmotného a nehmotného dedičstva, v postojoch a jej občianskej spoľahlivosti, hospodárskej a inej sebaochrany, zapájania sa do diania v domovine. Za to všetko zásluhy majú i členovia MSS.
Ale úplnou pravdou bude, že zásluhy za to majú všetci, áno, všetci príslušníci slovenskej komunity žijúcej v Srbsku. Patria tam i organizácie Slovákov, v ktorých bez hociakých finančných úhrad, spoločenských pochvál, ziskov, ktoré slobodnou vôľou obhajujú, reprezentujú seba i etnikum, pestujú, oslavujú hodnoty národa v domovine i v zahraničí. Mienim, že v MSS, v MOMS-och starostlivosť o kultúrnu autonómiu etnika, organizovanie folklórnych, gastronomických a tomu podobných podujatí a zábav je úžitočné.
Podľa stanov MSS nemali by to byť najdôležitejšie aktivity a úlohy MSS a jej MOMS-ov. Tým skôr, že ide o individuálne a kolektívne práva etnika, že ubúda počet príslušníkov etnika v Srbsku, dominuje ich ekonomická migrácia v dôsledku nezamestnosti, ekonomickej nezvestnosti obstátia, odchod mladých ľudí a ich rodín za prácou do zahraničia (predovšetkým a právom do Slovenskej republiky, kde sa kvôli jazyku ľahko vynájdu, zabezpečujú si pracovnú príležitosť, zárobok, rozvoj i obstátie rodiny). S demografickým úpadkom etnika sa nepriaznivo, zhubne a zdá sa i nenávratne vplýva na sebazáchranu, identitu, trvaloudržateľnosť i dedičstvo etnika. To a iné, aj tu spomenuté, veľkou mierou zasahuje do stavu, do diania v etniku a malo by byť prvoradou úlohov MSS, všetkých slovenských dejateľov a inštitúcií v Srbsku.
Záver
Zasadzujem sa o to, aby sa nezrušila MSS. Aby neprišlo k jej rozkladu. Opačne tomu, zasadzujem sa za posilnenie jej činnosti, dosahov vo výsledkoch aktivít. Práce, praxe v prospech etnika, jeho inorečových spoluobčanov. Hlasujem i za to, aby sme to zabezpečili svojou prácou, spoluprácou, návrhmi ídeí i akčných programov práce, zapojením mladých, vzdelaných, schopných ľudí. Mladých, v MSS chýbajúcich. Ľudí poznajúcich, zvažujúcich realitu. Verím, že dlhodobo spoločensky zapojené, pôsobiace osoby skúsenosťou, radami budú osožné i potrebné. Tým, ktorí sa činia by sa mala podať dôvera, úcta k ich znalostiam, rozvoju vedomostnej spoločnosti, spoločnosti starajúcej sa o etnikum, hmotné i duchovné hodnoty, nezamorovanie okolia. Ľuďom vychovaným a praktizujúcim ústretovosť, s prejavom práva na odlišnosť v mienkach, v praktikovaní dialógu. Dialógu o všetkom. O tom, s čím sa zhodujeme a o tom, s čím sa nezhodujeme. I takou zapojenosťou, vlastnou zodpovednosťou za seba, rodinu, etnikum, vlastnými silami, iniciatívami, vedomosťami, angažovanosťou by sa vplývalo na sebazáchranu, pokrok, obstátie. Vtedy to bude súčasťou krajšieho dneška i budovania zajtrajška. Zajtrajška pre nás, naše dietky, našich inorečových spoluobčanov. A pre dosiahnutie harmónie živých bytostí s obklopujúcou prírodou. Ľudmi, ich spoločnosťou a prírodou ovplyvňujúcimi procesmi.
Vladimír Valent
Prof. Dr. Vladimír Valent je univerzitný profesor na dôchodku a člen MOMS Belehrad.
Publikovaný komentár nemusí nutne korešpondovať s názorom redakcie.