Zlé časy pre hudobnú scénu – vydania, ktoré sme prehrávali v roku 2016

Nick Cave and the Bad Seeds – Skeleton Tree (Bad Seed Ltd)

Šestnásty album skupiny Nick Cave and the Bad Seeds obsahuje len osem piesní a prináša štyridsať minút skľučujúcej hudby, hudby, ktorá môže perfektne slúžiť ako zvuková stopa pre ťažký rok za nami. Máme tu pomalé a naratívne piesne, založené na hučiacich syntetizátoroch, ktoré hral Warren Ellis a klavíre, na ktorom hral sám Cave (podobajúce sa na atmosférické a náladové zvukové stopy, ktoré Cave robil pre filmy ako sú The Proposition, The Road a Lawless). Avšak, sú tu aj piesne ako Rings of Saturn, I Need You, Distant Sky alebo Skeleton Tree – melodické a nejako plné pokoju, až nádeje. Predsa ide tuná o dosť chmúrnu platňu, aj keď piesne už boli napísané, album je nahratý v období, keď Nickov 15-ročný syn Arthur prišiel o život. Celkový zvuk na platni odzrkadľuje Caveovu krechkosť, jeho smútok a skľúčenosť. Ide o smútiaci album, o produkčne jednoduché ale ťažkomyseľné piesne pohltnuté úmrtím a stratou. V roku, ktorý začal úmrtím Davida Bowieho a ktorý sa ukončuje lúčením sa s veľkým Leonardom Cohenom, Skeleton Tree predstavuje opravdivý album roka.

Savages – Adore Life (Matador)

Druhý album skupiny predstavuje umelecké a hudobné pokračovanie v tom, čo začalo ešte ich prvou platňou Silence Yourself z roku 2013 a ktorá predstavovala jedno z najznamenitejších vydaní v svete alternatívneho a indie rocku toho roku. Skupinu Savages v roku 2011 v Londýne založili speváčka Jehnny Beth, gitaristka Gemma Thompson, basgitaristka Ayse Hassan a bubeníčka Fay Milton. Od prvých single vydaní skupiny kritici chválili živé vystúpenia skupiny, kým jej tvorbu porovnávajú s kapelami ako sú Public Image Ltd, Magazine, Wire, Gang of Four alebo Siouxsie and the Banshees. Najlepšia pieseň na albume je 5-minútová Adore. Pomalá, rozjímavá, ale s nádhehrným a melodickým refrénom v nej vidíme vrcholné spevácke výkony Bethovej na tomto albume. Adore je tá, ktorá dáva do kopy celkový odkaz celého albumu – životnosť, sloboda a túžba v súboji s ľutovaním, pocitom viny a hanbou (If only I’d lived beyond regret/ I wouldn’t feel guilt for what I take. / Is it human to ask for more?/ Is it human to adore life?), o čom spieval ešte Iggy Pop, na platni Lust For Life, ktorú vydal počas spolupráci s Davidom Bowieom.

Kralj Čačka – Zemlja snova (Pop depresija/Odličan hrčak)

Na sklonku roka konečne sa zjavil debutový album jedného z najzaujímavejších hudobníkov súčasnej srbskej rock a blues scény – Kralja Čačka. Ako pesničkár, Kralj Čačka – vlastným menom Nenad Marić (1979), je akademickým maliarom – tvorí pod vplyvom autorov Boba Dylana, Captaina Beefhearta, Toma Waitsa, Leonarda Cohena, Nicka Cavea, Johnyho Casha, Muddyho Watersa, Howlina Wolfa, Jacquesa Brella a Vojislava Vijatova (Onomatopeja ideja).

The Kills – Ash & Ice (Domino Records)

Americko-britské dueto The Kills tvoria speváčka Alison Mosshart a gitarista Jamie Hince. Na začiatku leta tohto roku prišiel na rad ich piaty album – Ash & Ice. Ide o platni, ktorá prináša alternatívny rockový zvuk, mierneho a stredného tempa, hudbu, ktorá v sebe spája výraznosť bluesu s jednoduchosťou a lo-fi estetikou garážového rocku. Už prvá pieseň – a prvé single vydanie z albumu – Doing It to Death, dáva najavo, že The Kills aj po 15 rokov práce tvoria čerstvý a šťavnatý alternatívný rock. Taký, v ktorom bluesový spev Mosshartovej a hlučné Hincove gitary sa výborne hodia moderným tanečným rytmom a povzbudzujúcim syntetizátorom. Preto sa nám zdá, že platňa Ash & Ice nie je zameraná len na doterajšie publikum tejto kapely, ale má za cieľ aj naďalej šíriť kruh jej fanúšikov. Predsa môžeme povedať, že je kapela najviac doma, keď tvorí garážový rock založený len na hlase a gitare. Vtedy najavo vychádzajú všetky kvality spoločnej „chémie“ tejto dvojice. Všimnite si napríklad piesne Hum for Your Buzz, Echo Home alebo That Love.

Belgrado – Obraz (Bandcamp)

Post-Punk kapela z Barcelony má za sebou už svoje tretie vydanie. Ide o značný posun k darkwave a gothic rock/death rock vplyvom. Na novom albume Belgrado akoby vydávali pre Jugoton alebo ZKP RTLJ na začiatku 80. rokov. Mnoho echo efektu na bubnoch, mnoho reverbu a delayu na basgitare, ako aj chladný ale príjemný hlas tvoria tento album podobný tomu, aký tvorila skupina Siouxsie And The Banshees, ale aj Paraf na ich vynikajúcom post punk albume Zastave. Rozhodne môžeme povedať, že Belgrado predstavujú to najlepšie v súčasnej punkovej hudbe.

Tycho – Epoch (Ghostly International)

Spoza mena Tycho skrýva sa skladateľ a producent Scott Hansen. Jeho štvrtý album pod názvom Epoch prináša hudbu, ktorá sa môže nazvať jemnou a ambientnou, s prvkami retro-synthwave, downtempo, electrogaze, chillwave, ako aj indie rock a post-rock hudby. Inšpirovaný aj hudbou skupiny Tangerine Dream – najmä tej pre film Risky
Business – album Epoch sa podobá dlhej nočnej jazde automobilom jasne osvetlenými ulicami nejakého veľmesta. Hansen svoju hudbu buduje z vrstiev jednoduchých syntetizátorových a gitarových melodických pasáží, podobajúcich sa čiastočne na pop skladby z 80. rokov 20. storočia, trochu aj na hudbu z početných akčných a science fiction filmov.

Sputñik – In Between Worlds (Take It Or Leave It Records)

Synthpop darkwave skupina Sputñik je založená ešte roku 1999 v Sriemskych Karlovciach, ale v plnom prúde funguje od presťahovania sa do Nového Sadu roku 2012. Kapelu vedie autorský a spevácky pár Žikica Milošević a Anamarija Tumbasová. Svoju tvoria hudbu pod vplyvom synthpopu a skupín alternatívného rocku z 80. rokov, ako sú The Smiths, Suede, Morrissey, Depeche Mode, New Order a The Killers. Aj keď neveľmi dlhé, ide o úplne dokonalé vydanie, ktoré je v každom ohľade na svetovej úrovni. Keby ste si vypočuli tieto piesne v rozhlase, mysleli by ste, že ide o americkú alebo anglickú skupinu.

NOFX – First Ditch Effort (Fat Wreck Chords)

V poradí 13. album skupiny NOFX predstavuje jedno z pozoruhodnejších punk rock vydaní v minulom roku. Nečakane, kapela, ktorej členovia plnia 50 rokov života sa nevzdala a First Ditch Effort prináša nových 13 energických piesní v krkolomnom tempe a kreatívny návrat do dobrej formy. Okrem rýchleho punk rocku, čo je aj príznačné pre NOFX, piesne ako sú Bye Bye Biopsy Girl, It Ain’t Lonely At The Bottom a I’m So Sorry Tony prinášajú žanrovú pestrosť v podobe akustických gitár, saxofónu, starých syntetizátorov, klavíru. Fanúšikovia si všimli veľmi kvalitné texty. Témy, ktorými sa Mike zaoberal sú viazané za narkomániu, zneužívanie opojných látok, zmeny, ktoré prináša popularita, rozvod a rysujúcu sa hrozbu konca sveta. Teda NOFX sa čoraz viacej začína zaoberať osobnými a ťažšími témami, vážnejšou lyrikou inšpirovanou strednou dobou života.