Médiá v členských krajinách Európskej únie, plus dve kandidátske krajiny (Čierna Hora a Turecko) v oblasti mediálnej plurality nie sú imúnne na riziká. Potvrdilo to nedávno zverejnené Monitorovanie mediálnej plurality (MPM) za rok 2016 v realizácii Strediska pre mediálnu pluralitu a slobodu (CMPF), ktoré pôsobí pri Stredisku Roberta Schumana pre rozšírené vzdelávanie Európskej univerzity v talianskej Florencii.
„Existuje veľký priestor pre zlepšenie situácie vo veci ochrany od komerčných a politických vplyvov, ako aj prístupu žien a menšín k médiám,“ hovorí Pier Luigi Parcu, riaditeľ CMPF.
Zatiaľ čo väčšina pozorovaných krajín, zachytených v spomenutom monitorovaní, vo všeobecnosti má základné regulačné záruky pre médiá, v jednej tretine krajín možno analyzovať určitú eróziu slobody prejavu a ochrany novinárov.
Najhorší scenár v oblasti základnej ochrany je prítomný v Turecku. V dokumente MPM 2016 sa uvádza, že len málo krajín dosahuje nízke riziko v oblastiach politickej nezávislosti, plurality a sociálneho začlenenia.
KĽÚČOVÉ VÝSLEDKY MONITOROVANIA
Kľúčové poznatky, ku ktorým sa prišlo v monitorovaní mediálnej klímy v širších spoločensko-politických rámcoch, sa môžu zhrnúť do niekoľkých záverov. Najvýraznejším problémom, s ktorým zápasia krajiny Európskej únie, včítane Čiernej Hory a Turecka, je koncentrované vlastníctvo médií, čo predstavuje významnú prekážku rozmanitosti informácií a názorovej plurality, ktoré sa vyskytujú v mediálnych obsahoch.
Pri výskume sa prišlo k záveru, že v mnohých európskych krajinách realitou je aj nedostatočná transparentnosť vlastníctva médií, čo sťažuje verejnosti, aby pochopila predpojatosť v mediálnom obsahu. Okrem toho, autonómia redakčnej politiky je jedným z najzraniteľnejších aspektov mediálnych systémov, ktoré sú náchylné na komerčné aj politické vplyvy. Mnohé médiá v celej Európe čelia silným politickým tlakom, najmä pokiaľ ide o postupy menovania a zloženia riadiacich orgánov.
Napríklad na Slovensku politická nezávislosť zaznamenala najvyššie riziko v štyroch pozorovaných oblastiach, a to hlavne v miestnych médiách, ktoré sú financované a často nepriamo vlastnené miestnymi samosprávami a sú vystavené politickému tlaku. Vo veci koncentrácie médií slovenská legislatíva existuje, ale verejnosť aj tak stále nemá dostatok informácii, keď ide o podiely na trhu. Na slovenskom trhu neexistuje jeden dominantný hráč, ktorý by v hrsti držal trhovú domináciu, tvrdí sa v dokumente MPM 2016.
Väčšina monitorovaných krajín vykazuje značné riziká týkajúce sa mediálnej gramotnosti. I keď si takmer všetky krajiny EÚ uvedomujú potrebu po nadobúdaní a rozvíjaní mediálnej, resp. digitálnej gramotnosti, ony vlastne nemajú politiku mediálnej gramotnosti, alebo toto mediálne pole je nedostatočne rozvinuté, a vynakladá sa iba obmedzené úsilie v jej vyučovaní v školách a mimo nej.
Mnohé z menšín s bydliskom v EÚ nemajú dostatočný prístup k médiám a médiá občianskej spoločnosti neexistujú v niekoľkých krajinách, konštatuje sa v dokumente MPM.
Na Slovensku, ako sa uvádza v uvedenej analýze, menšiny, s výnimkou tradičných národných a registrovaných cirkví, ako sú sexuálne menšiny, nemajú dostatočný prístup k médiám.
„Je zjavné, že je potrebné prijať legislatívne opatrenia spolu s niektorými programami dotácií na prekonanie tejto nevýhody v zastúpení menšín. Toto je potrebné nielen v prospech spomínaných menšín ako takých, ale aj na širšie vzdelávacie účely s ohľadom na nenávistné prejavy alebo ignorovanie práv týchto skupín, ktoré zahŕňajú nielen sexuálne menšiny, ale aj nové národnostné alebo etnické menšiny, ako aj konzervatívne názory na úlohu žien v spoločnosti na Slovensku,“ píše v dokumente MPM 2016.
NAMIESTO ZÁVERU
Z obsiahlej analýzy štyroch oblastí MPM 2016 (základná ochrana, trhová pluralita, politická nezávislosť a sociálne začlenenie) vyplýva, že najvyššie riziko pre médiá a verejný záujem číha v oblasti trhovej plurality (až 49 %), kam patrí aj oblasť transparentnosti vlastníctva médiá a koncentrácie médií. Aj oblasť sociálneho začlenenia, do ktorej zaraďujeme podmienky pre rozvoj mediálnej gramotnosti a prístup znevýhodnených skupín (menšiny, ženy) k médiám, je ohodnotená ako vysoko riziková (47 %). Najlepšie na tom je oblasť základnej ochrany, – riziko je „iba“ 28-percentné − ktorá sa zaoberá základnými prvkami demokratických spoločností, akým je právo na slobodu prejavu a právo na informácie či položenie novinárov.
Pokiaľ sa jedná o Srbsko, zaujímavú informáciu pre novinárov, mediálnych praktikov, ale aj vcelku pre verejnosť predstavuje správa, že do monitorovania MPM 2017 je zaradená aj naša krajina. Čiže asi o rok v tomto období, keď budú prezentované nové nálezy, zistíme, či prispejeme k navýšeniu rizík, alebo budeme pôsobiť ako balzam na ubolený mediálny organizmus.
No prenikajúc do podstaty obsahu Monitorovania mediálnej plurality 2016, zrejmé je (aj z tohto krátkeho prierezu dokumentu), že uvedené rizikové kategórie sú až okato podobné srbskej mediálnej (a spoločensko-politickej) scéne. Aj naša novinárska obec na stole má tiež rovnaký čierny chlebík ako tá európska. Ako napraviť situáciu v médiách? Novinári môžu iba zjesť novinársky chlebík, ale obložený profesionalitou a etikou, bez príchute a propagandy a falošných správ. Ale štát môže omnoho viac, keby chcel.