Lacný „predaj“ vzácnej myšlienky
Na úspešný predaj tovaru alebo myšlienky musíte mať dobre pripravenú kampaň. To znamená presne zadefinovaný cieľ, určené cieľové skupiny, spresnených realizátorov kampane, pravdaže, aj peniaze, nakoniec aj zhodnotenie výsledkov kampane. Aj v prípade, keď sa pokúšate presadiť konzumáciu práva na vzdelávanie v materinskom jazyku; trebárs výzvu, aby sa školáci spolu so svojimi rodičmi rozhodli pre slovenský jazyk ako voliteľný predmet alebo vôbec pre slovenské školy.
Jednu z takých kampaní má za sebou Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny, hoci ste ju možno nepostrehli, lebo v tradičných médiách (aj v Hlase ľudu), nech nehovoríme o sile spoločenských sietí, bola viditeľná minimálne. Hoci ešte v marci na schôdzi Výboru pre vzdelávanie bolo avizované, že počítajú so všestrannou pomocou, čiže, ako sa písalo v Hlase ľudu z 18. marca t. r. (č. 11) na s. 5: „VPV v tomto zmysle vyzve k maximálnej spolupráci učiteľov, matičiarov, médiá a najmä rodičov.“
Nehovoríme teraz o iných slovenských inštitúciách a ich úlohe v kampani, iba sa sústreďujeme na oblasť médií. Počítali teda aj s médiami a dobre uvažovali, lebo médiá majú významnú rolu v prezentovaní myšlienok, niekedy až osudovú. Sú totiž jedným z hlavných kanálov komunikácie v reklame (a čo iné je výzva, aby sme si deti zapisovali na hodiny slovenčiny, ak nie reklama pre brand pod názvom slovenský jazyk?), ale aj spojivom medzi štátnymi štruktúrami, v našom prípade NRSNM, a verejnosťou, čiže Slovákmi a tými, ktorí sa cítia byť Slovákmi.
Od zverejnenia hlasľudovského riportu veľa vody pretieklo Dunajom. V médiách takmer nebolo cítiť kampaň na nábor žiakov do slovenských škôl, alebo výzvu, aby sa deti zapisovali na hodiny slovenčiny ako voliteľného predmetu. Hoci v rámcoch celomenšinových ide o kruciálnu záležitosť. Boli síce aj isté mediálne vystúpenia súčasných hybných síl menšinového vzdelávania, ale skôr na návrh médií, nie z vlastnej iniciatívy ako súčasť prepotrebnej kampane.
Iba oficiálny maličký leták zaslaný mailom na adresu Hlasu ľudu v uzávierkový deň, bez upresnenia, ako s ním postupovať (následne zverejnený v č. 23 našich novín s dátumom 10. júna na s. 39 na maličkom priestore), napovedal, že sa niečo deje v oblasti vzdelávania. Náznaky kampane, ale bez oficiálneho oslovenia, čiže jeden komunikačný kanál kampane bol takrečeno upchatý ihneď na štarte.
Kampaň určite prebiehala aj na iných úrovniach, napríklad v školách. Avšak pre komunitu Slovákov začína akosi byť príznačný jav nedostatok spolupráce a komunikácie medzi Slovákmi, aj slovenskými inštitúciami. Škoda. NRSNM mala najlepšie úmysly, pravdepodobne budú aj pozitívne výsledky kampane, ale skutočná sila je v jednotnom nástupe. Ten nám jednoznačne chýba. A čistiace prostriedky na upchaté komunikačné kanály sa míňajú.
