NOVÝ SLANKAMEN: Tribúna – čo ďalej?

Včera sa v Novom Slankameni, v tamojšom chladiarenskom vagóne Roľníckeho družstva Voćar konala tribúna pod názvom Čo ďalej? Ovocinári nielen z územia Inđijskej obce, kde patria aj Slanakamenské Vinohrady, hľadajú pomoc štátu v odbyte svojich dopestovaných výrobkov.

Jeden z najväčších problémov ovocinárov je predaj ovocia. Bola to prvá z radu naplánovaných tribún, organizovaná so zámerom ako doriešiť aktuálny problém. Nespokojní ovocinári po tejto tribúne zašlú aj dopis rezortnému ministerstvu, aby im súrne pomohlo.  O aktuálnom probléme ovocinárov s predajom svojich výrobkov v úvodnej časti tribúny sa zmienil Nikola Kotarac, riaditeľ RD Voćar. O vývoze a dovoze ovocia a návrhoch opatrení pre zväčšenie vývozu hovoril prof. Zoran Keserović z Poľnohospodárskej fakulty v Novom Sade a predseda Spolku ovocinárov Vojvodiny.

Ako bolo počuť na tribúne, problém s vývozom srbského ovocia je veľmi aktuálny a navyše problematický. Hoci ovocinári z tejto časti Vojvodiny majú krásne vysadené ovocné sady, s dobrými chutnými odrodami, inštalovanými systémami na zalievanie stromcov, nadkrytými ochrannými sieťami, súčasnou mechanizáciou na obrábanie pôdy a uplatnenie agrotechnických opatrení, s dopestovanými plodmi broskýň, jabĺk a sliviek, predsa svoje výrobky nemajú kde a komu predať.

Naša krajina všetko uvedené subvencovala s 50 percent prostriedkov, kým ostanú časť do ovocinárskej výroby vložili samotní majitelia prostredníctvom úverov. Usilovní ovocinári, ktorí nepoznajú pracovný čas a nemajú ani voľné dni v týždni, nazdávali sa však, že predajom svojich výrobkov budú nielen systematicky splácať zadlžené finančné prostriedky na splátky, lež aj svoju výrobu zveľadia v zmysle vysádzania nových ovocných sadov a výstavbou chladiarenských vagónov.

Podľa oslov ovocinárov „všetky segmenty dobrej výroby sa nám podarilo dostať a teraz, keď štát a my spolu máme ísť dopredu, niekto z vyšších orgánov rezortnej administrácie zhotovil také smernice pre vývoz, že 80 percent vývozcov to nemohlo splniť (limit je 500 tón chladiarenský vagón na jednom mieste) a preto sa touto prácou oni viacej ani nezaoberajú“.

Ostatní vývozcovia ako bolo počuť na včerajšej tribúne v Novom Slankameni ani nemôžu, ba ani nechcú a najmä nie kúpiť výrobky z menších gazdovstiev a predať  na zahraničný trh. Ak to vraj aj urobia výkupná cena je oveľa nižšia a s predĺženou valutou platenia. Ovocinári v slankamenskom chotári, ktorým sa na tribúne pripojili aj ich nespokojní kolegovia z Topoly a Subotice evidovali ohromné straty i z vlaňajšej úrody jabĺk. „Ak štátna administrácia pre poľnohospodárstvo považuje, že my viac netreba, aby sme pestovali ovocie žiadame od nej, aby prevzala naše úvery a ovocné sady“. A je to iba jeden z uzáverov včerajšej tribúny v N. Slankameni.

Teda podmienky na vývoz ovocia sú prísnejšie a mnohí to nemôžu splniť. Problémy treba však zmapovať vcelku – z jednej strany smernice o vývoze a z druhej strany aj ostatné štandardy, ktoré ovocinári musia splniť tj. štandardizovať technológiu kvality svojho ovocia,