Banát: Neprajné demografické vánky v slovenských osadách v roku 2014

12.jún 2015

Banát: Neprajné demografické vánky v slovenských osadách v roku 2014

Zo štátnych a cirkevných matrík sa dozvedáme, že v banátskych slovenských osadách biely mor i naďalej vyčíňa, keďže aj vlani umrelo takmer raz toľko osôb než sa narodilo detí. Medzi novorodeniatkami sú aj dvojičky Jasna a Vierka Bakošové z Kovačice.

Zo štátnych a cirkevných matrík sa dozvedáme, že v banátskych slovenských osadách biely mor i naďalej vyčíňa, keďže aj vlani umrelo takmer raz toľko osôb než sa narodilo detí. Medzi novorodeniatkami sú aj dvojičky Jasna a Vierka Bakošové z Kovačice. (foto: A. Chalupová)

Nakuknutím do štátnych a cirkevných matrík, evidencií v ambulanciách, ako aj do osobných evidencií narodených a zosnulých v Kovačici, Padine, Aradáči, Bielom Blate, Jánošíku, Hajdušici a Vojlovici, zistili sme to, o čom už aj vrabce čvirikajú – že biely mor aj naďalej vyčíňa.

Neúprosná štatistika svedčí o tom, že v týchto siedmich osadách, v ktorých žijú Slováci, sa umieračik omnoho častejšie ozýval, než bociany navštevovali príbytky tamojších občanov. V roku 2014 sa totiž v uvedených osadách narodilo 157 detí, pokým na druhej strane na večný odpočinok vyprevadili 304 obyvateľov. Poďme však radom.

Kovačica. Podľa slov matrikárky na obecnom úrade v Kovačici Vesny Svetlíkovej v porovnaní s predchádzajúcim rokom v roku za nami zaznamenali menej zosnulých, ale aj menej narodených detí a sobášených párov. Vlani sa totiž v tejto osade narodilo 48 detí, čiže o 4 menej ako v roku 2013. Z toho počtu 25 je chlapcov a 23 dievčeniec. Najšťastnejšia akiste bola rodina Bakošová, ktorej sa narodili dvojičky.

V kovačickej matrike sobášených vlani zaevidovali 33 uzavretých manželstiev. Z toho 29 párov osudové áno vyslovilo pred kovačickou matrikárkou a 4 v zahraničí. Kovačické nevesty okrem iného boli aj zo Švajčiarska, Ruskej federácie, Macedónska a Slovenska a jeden ženích bol z Chorvátska. Najmladšia sobášená osoba mala 19 a najstaršia 73 rokov. Národnostne zmiešaných manželstiev bolo 17.

Na večný odpočinok Kovačičania vlani vyprevadili 101 svojich spoluobčanov, čiže o 10 menej ako v roku predtým. Zomrelo 55 mužov a 46 žien. Vo svojich domoch sa so životom rozlúčilo 62 občanov Kovačice, ďalších 14 zomrelo v Dome pre penzistov a staršie osoby Adam a 25 umrelo v nemocniciach. Najstarší zosnulý muž sa dožil 88 rokov a najstaršia žena vo chvíli smrti mala presne 100 rokov. Najmladší muž mal 36 a najmladšia žena 41 rokov.

Padina. Z demografického hľadiska uplynulý rok v Padine bol trochu prajnejší. V matrikách narodených, zosnulých a sobášených sme listovali spolu s matrikárkou Zuzanou Kotvášovou, ktorá nás informovala o tom, že v roku za nami sa v tejto dedine narodilo 56 detí – 30 chlapcov a 26 dievčat, čo je o 6 viac ako v roku 2013. Okrem toho Padina je bohatšia aj o 26 nových mladomanželov, ktorí sa vlani sobášili. Z toho 21 snúbeneckých párov manželstvo uzavrelo pred padinskou matrikárkou a 5 párov sa sobášilo v zahraničí. Najmladšia sobášená osoba mala 19 a najstaršia 44 rokov. Mládenci sa priemerne ženili vo veku 29 a nevesty boli o dva roky mladšie.

V padinskom Dome smútku sa dozvedáme, že podobne ako v predchádzajúcich rokoch aj vlani bolo viac smútku než radosti. Zosnulo 80 osôb, z čoho 41 mužov a 39 žien. Z toho 32 Padinčanov umrelo mimo Padiny. Najstarší vlani zosnulý Padinčan sa dožil 97 a najmladší mal iba 44 rokov. Najstarší občania Padiny v tejto chvíli sú 95-roční Ondrej Petráš a Martin Bílek, pokým najstaršou Padinčankou je Eva Dišpiterová, rod. Brngárová, ktorá sa 22. marca dožije svojich 94. narodenín.

Aradáč. Vďaka ústretovosti zdravotnej sestry v aradáčskej ambulancii Kataríny Srdanovovej, ktorá jediná v osade disponuje presnou evidenciou novonarodených detí, dozvedeli sme sa, že v Aradáči vlani pribudlo 17 detí – o 3 menej ako v roku predtým. V piatich rodinách sa tešili dievčatám a v dvanástich chlapcom. Čo do národnostnej príslušnosti 4 deti sa narodili v čistých slovenských rodinách, 8 v srbských a ostatných 5 detí sú zo zmiešaných manželstiev, z čoho 4 deti majú slovenský pôvod.

Aradáčsky matrikár Siniša Kaluđerski do matriky zosnulých vlani zapísal 19 Aradáčanov, ktorí umreli doma, avšak od matrikárov z iných miest a osád dostal správu o smrti ďalších 38 osôb, ktoré buď boli obyvateľmi Aradáča a umreli v nemocnici, alebo sa iba v Aradáči narodili a žili a umreli mimo dediny. Matrikár Kaluđerski odhaduje, že spomedzi uvedených 20 boli obyvateľmi Aradáča. Presnú evidenciu zosnulých Slovákov v Aradáči má Anna Zahorcová, ktorá nám prezradila, že vlani zomrelo 23 Slovákov, z toho 11 žien a 12 mužov. Najstarší spomedzi nich bol 90-ročný Pavel Hronec a najmladší 50-ročný Ondrej Malo. Okrem toho uviedla aj údaj, že od roku 1989 do svojej evidencie zapísala spolu 887 Slovákov, čo znamená, že priemerne ročne umieralo 35 aradáčskych Slovákov.

Osudové áno pred aradáčskym matrikárom vyslovilo 10 snúbeneckých párov. Z toho 4 manželstvá sú čisté slovenské a ostatné sú buď zmiešané, alebo srbské. Okrem toho matrikár zaznamenal jedno manželstvo ľudí v dospelom veku. Zoznam novozaložených manželstiev sa však tým nekončí, lebo sa Aradáčania sobášia aj v meste, kde usporadúvajú svadobné veselice.

Rodina Hromčíková z Bieleho Blata sa po synovi Miroslavovi potešila dcére Laure, ktorá na svet prišla v rodisku matky Jany – na Slovensku

Rodina Hromčíková z Bieleho Blata sa po synovi Miroslavovi potešila dcére Laure, ktorá na svet prišla v rodisku matky Jany – na Slovensku

Biele Blato. Správu o demografických pohyboch vo svojej osade bieloblatský matrikár István Pozsár každoročne zverejňuje v bulletine tamojšieho Miestneho spoločenstva, z ktorého sa aj my dozvedáme, že v tejto osade sa vlani narodilo 15 detí – 8 chlapcov a 7 dievčat, čo je o 4 viac ako v roku predtým. Z toho tri deti sú narodené v čistých slovenských rodinách. Dávno sa však nestalo, že počet narodených a počet zosnulých bol takmer rovnaký. Vlani totiž Bieloblatčania na večný odpočinok vyprevadili 19 svojich spoluobčanov, čiže o jedného menej ako v roku predtým a iba o 4 viac od počtu narodených. Keby takých príkladov bolo viac, nemuseli by sme hovoriť o bielom more. Medzi vlani zosnulými bolo 12 mužov a 7 žien. Zomreli po 4 Slováci a Bulhari, siedmi zosnulí boli Maďari, dvaja Srbi a po jeden Chorvát a Moslim. Najstarší medzi nimi bol 89-ročný Martin Stojanov a najmladšie zosnulé boli 50-ročné Slavica Prodanovová a Fikreta Sijantová. V Bielom Blate vlani manželstvo pred matrikárom uzavrelo 10 párov.

Jánošíčanka Katarína Mosnáková a Aradáčan Ivan Bagľaš na svojej svadbe oprášili spomienky na starodávne svadobné zvyky

Jánošíčanka Katarína Mosnáková a Aradáčan Ivan Bagľaš na svojej svadbe oprášili spomienky na starodávne svadobné zvyky

Jánošík sa tiež môže pochváliť trochu prajnejšou demografickou situáciou v porovnaní s rokom 2013. Vlani sa totiž v tejto osade narodilo desať detí – 6 chlapcov a 4 dievčence, čo je o tri viac ako v roku predtým. Osem detí je zo slovenských manželstiev, jedno je zo srbského a jedno zo zmiešaného manželstva. Na druhej strane umieračik sa ozýval dvojnásobne menej ako v roku predtým, resp. 18-krát. Medzi zosnulými bolo 10 mužov a 8 žien. V súlade s národnostnou štruktúrou väčšina, čiže 16 zosnulých boli Slováci a dvaja boli Srbi. Keď však ide o počet novozaložených rodín, v Jánošíku nemajú dôvod na radosť. Pred jánošíckou matrikárkou Veronkou Chrťanovou svoju lásku korunovalo 8 snúbeneckých párov. Medzi nimi bol aj snúbenecký pár zo susednej osady, ktorý sa v Jánošíku iba sobášil, lebo v tamojšej reštaurácii usporiadali svadbu. Spomedzi ostatných sedem párov iba 4 manželské páry zostali žiť v Jánošíku, ostatné 3 žijú mimo.

V Hajdušici už dlhšie fúkajú veľmi neprajné demografické vánky. Na cestu bez návratu sa totiž vlani vybralo 19 občanov tejto osady – o 1 menej ako v roku 2013. Medzi zosnulými desiati boli Slováci, štyria Srbi, traja Maďari a po jeden Macedónec a Bulhar. Najstarší medzi nimi bol 93-ročný Pavel Cesnak. Dedinou otriasla predčasná smrť mladého Igora Skoka, ktorý sa dožil iba 31 rokov. Na druhej strane novorodeniatku sa tešili iba v piatich hajdušických rodinách. Medzi nimi sú 3 chlapci a 2 dievčence. Čo do národnostnej štruktúry, iba jedno dieťa je z národnostne čistej rodiny – rómskej, pokým ostatné 4 sú z národnostne zmiešaných manželstiev, pričom všetky, niektoré viac, iné zasa menej, majú aj slovenský pôvod. Hajdušický matrikár Milan Radić nemal mnoho práce ani keď ide o sobáše, keďže vlani sobášil iba Marka Folťana a Elenu Melichovú, ktorým sa v tom istom roku narodil aj syn Mateja.

Andrej Beracka, jedno zo štyroch detí pokrstených vo vojlovickom kostole, s rodičmi Ivanom a Nevenou a farárom Branislavom Kulíkom

Andrej Beracka, jedno zo štyroch detí pokrstených vo vojlovickom kostole, s rodičmi Ivanom a Nevenou a farárom Branislavom Kulíkom

Keď ide o Vojlovicu, tu je veľmi ťažko zistiť demografické údaje iba pre túto časť Pančeva, lebo sa všetky zmeny zapisujú v mestských matrikách bez uvádzania Vojlovice ako bydliska. Preto sme o pomoc požiadali vojlovického evanjelického kňaza Branislava Kulíka, ktorý nám pomohol, aby sme zistili aspoň údaje o vojlovických Slovákoch. Údaje z cirkevných matrík, ktoré nám predostrel, neposmeľujú, hoci pravdepodobne nie sú úplné, keďže sa vzťahujú iba na evanjelikov, a nie aj na tých, ktorí služby tejto cirkvi nepoužívajú. Dozvedeli sme sa, že vlani bolo pochovaných 23 vojlovických Slovákov evanjelikov – 15 mužov a 8 žien. Je to o osem viac ako v roku predtým. V desiatom desaťročí života umrel jeden, v deviatom zomrelo 10, vo ôsmom 8, v siedmom 3 a v šiestom desaťročí zomrel jeden občan. Svojráznou kuriozitou je, že všetkých 8 žien umrelo v deviatom desaťročí. Na druhej strane vo vojlovickom evanjelickom kostole sa sobášili iba dva snúbenecké páry, z ktorých jeden bol práve vojlovický kňaz Branislav Kulík a Alena Gajanová. Pán farár Kulík vlani pokrstil 4 vojlovické novorodeniatka – troch chlapcov a jedno dievča.

Slovákov v Banáte je zjavne čoraz menej, avšak ich národnostnú identitu čoraz častejšie prezrádzajú iba priezviská, lebo vidno, že sa trend dávania nezvyčajných mien deťom na úkor tradičných v našich prostrediach dávno udomácnil. Niektoré deti dostali síce aj pre nás tradičné slovenské mená Ján, Štefan, Juraj, Michal, Vladimír, Miroslav, Pavel, Vierka, Anna, Andrej… ale niektoré majú mená cudzieho pôvodu, ako napr. Leontina, Stefani, Greta, Mia, Maša, Hana, Tadej, Jan Leo, Tomas, Vuk, Jakub, Dominik, Gabriel, Sebastián…

O tom, že anglické, španielske či srbské meno znie príliš nezladene so slovenským priezviskom, je zbytočné hovoriť. Týmto pomaly, ale isto niektoré u nás tradičné mená upádajú do zabudnutia, ale s nimi aj pekné zvyky, také príznačné pre Slovákov, ako je napríklad oslavovanie menín. Netreba osobitne zdôrazňovať, že aj to je svojrázna, síce úplne nenútená asimilácia, ku ktorej sami spejeme vlastnou nedbanlivosťou o tradičné hodnoty Slovákov na týchto priestranstvách.

Vladimír Hudec, Anička Chalupová

Foto: z rodinných albumov rodín Bagľašovej, Berackej

a Hromčíkovej

 

 

 

HLAS ĽUDU
HLAS ĽUDU

NOVINOVO–VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU 21 000 Nový Sad, Bulvár oslobodenia 81/V. E-mail: nvu@hl.rs