RODOVÁ (NE)ROVNOSŤ: Počet obetí stúpa

Manžel ma celé roky bil, pretože som zarábala viac od neho. Ak sa zdá, že tento, nedávno zverejnený titulok v dennej tlači, naznačuje čosi otrasné, tak treba vedieť, že ide len o vrchol tragického ľadovca. Násilie všade vôkol nás. Vrátane toho najhoršieho, domáceho, páchaného na bezbranných ženách a deťoch. Lebo nemajú kam utiecť, nemá im kto pomôcť, nemajú najčastejšie ani na chlieb.

Sieť Ženy proti násiliu práve prezentovala údaj, že za posledných päť rokov až 163 žien v Srbsku bolo zavraždených zo strany manželov, bývalých manželov alebo partnerov. V roku 2010 ich bolo 26, vlani 33, a len do začiatku júna 2015 je ich približné toľko, koľko za celý rok 2010.

Je celý rad príčin prečo je novodobým otrokyniam, v manželských zväzkoch s násilníkmi, stále horšie. Okrem celospoločenskej a existenčnej krízy, sú tu i okolnosti iné. Napríklad až priepastný rozdiel medzi počtom intervencií polície, počtom trestných prihlášok a počtom odsúdených tyranov.

Podľa vlaňajších faktov z analyzovaných štrnástich obcí a miest, vyše 70 percent prihlášok za násilie sa končilo verbálnym napomenutím polície, ktoré boli adresované páchateľom. Z 3713 prihlášok bolo len 395 trestných (10,6 percenta) a 205 priestupkových (5,5 percenta). Pri už príslovečnej ažurite našej justície, na tresty sa bude čakať ešte dlho. Nehovoriac o tom, že je obcí v Srbsku až trinásťnásobne viac než bol počet sledovaných.

Okrem absencie súrnych ochranných opatrení, naše zákonodarstvo ešte nie je zladené s pred poldruha rokom ratifikovanou Konvenciou Rady Európy o znemožnení a boji proti násiliu na ženách a domácemu násiliu.

V praxi intervencie komplikuje aj neexistovanie príkazov na súrnu ochranu. Brzdou sú aj rôzne evidencie, ktoré vedie justícia, Ministerstvo vnútorných vecí, inštitúcie zdravotnej a sociálnej ochrany. Sú nielen nezladené, ale často neobsahujú ani tie základné, relevantné údaje. Dalo by sa ešte veľa toho uvádzať.

Podstatné však je, že bez prísnych trestov a koordinovanej spoločenskej akcie, chaos bude naďalej pokračovať, počet obetí a sirôt stúpať. Do takého obrazu a zrkadla dneška sa každému normálnemu človeku ťažko dívať. Lebo je zväčša bezradný. No ešte ťažšie je desiatkam tisíc žien a detí, stŕpajúcim v akej nálade surovci chytajú domovú kľučku, po návrate z ožieračky, zábavy, práce…

                                             Oto Filip