DEMOGRAFICKÉ POHYBY V SLOVENSKÝCH OSADÁCH: V Banáte bociany poriadne zaháľali

27.jan 2014

DEMOGRAFICKÉ POHYBY V SLOVENSKÝCH OSADÁCH: V Banáte bociany poriadne zaháľali

Nebude to nič nové, keď povieme, že nás, čiže Slovákov, ako aj Srbov, Maďarov, Rumunov… je čoraz menej. Za pomoci matrikárov, kňazov SEAVC, zdravotných sestier, v týchto dňoch sme nakukli do matrík v miestnych a cirkevných úradoch, osobných evidencií a tých v dedinských ambulanciách v slovenských osadách v Banáte.

Pokúsili sme sa zistiť demografické pohyby v roku za nami v slovenských prostrediach v Banáte. Všade odznela takmer navlas rovnaká konštatácia: – Nič nového, aj ďalej omnoho viac ľudí za rok zomrie, než sa detí narodí.

Pre dve hajdušické rodiny Greksové rok za nami bol skutočne šťastný: bratom blížencom Miroslavovi a Jaroslavovi sa narodili synovia Ivan (vľavo s matkou Ivanou) a Martin (s matkou Danielou) (foto: vlh)

Pre dve hajdušické rodiny Greksové rok za nami bol skutočne šťastný: bratom blížencom Miroslavovi a Jaroslavovi sa narodili synovia Ivan (vľavo s matkou Ivanou) a Martin (s matkou Danielou) (foto: vlh)

Jánošík. Matrikárka Veronka Chrťanová nám povedala, že v tejto osade vlani umrelo 16 mužov a 10 žien. Z toho dvadsiati vo veku 71 až 92 rokov a šiesti pomerne mladší. Najstarší bol 92-ročný Ján Kolár.

Na druhej strane do osady pribudlo iba 7 novorodeniatok – 5 dievčeniec a dvaja chlapci. Nie je teda ťažko vypočítať, že osada je chudobnejšia o 19 občanov.

O tom, že ani do budúcna nemožno očakávať podstatnú nápravu, svedčí údaj, že osudové „áno“ vlani vyslovili iba tri snúbenecké páry, ktoré zostali žiť v osade.

Bieloblatčania sa rozlúčili s 22 spoluobčanmi, čiže s 9 ženami a 13 mužmi. Šiesti vlani zosnulí Bieloblatčania boli Slováci, desiati Maďari, štyria Bulhari a po jeden Srb a Róm.

Aj v tejto osade mortalita dominuje nad natalitou, a tak vlani sa novorodeniatku tešili v 11 rodinách. V siedmich rodinách pribudli chlapci a v štyroch dievčence. O ich národnostnej príslušnosti je nevďačne hovoriť, lebo všetky sú zo zmiešaných manželstiev. Ba dokonca už aj viacerí rodičia pochádzajú zo zmiešaných manželstiev, a len od toho, ako ich rodičia budú vychovávať, závisí, či budú Slováci, Maďari, Bulhari alebo jednoducho Bieloblatčania.

Ani počet vlani uzavretých manželstiev nenapovedá žiadnu zmenu. Bieloblatský matrikár István Pozsár vlani totiž uzavrel iba 8 manželstiev, pričom iba 4 páry zostali žiť v Bielom Blate, dve manželstvá uzavreli občania z iných osád a dve rodiny pokračujú žiť v inom prostredí.

Jeden z dvoch párov kovačických dvojčeniec Dário a Dajana Barnákovci s matkou Annou (foto: A. Chalupová)

Jeden z dvoch párov kovačických dvojčeniec Dário a Dajana Barnákovci s matkou Annou (foto: A. Chalupová)

Hajdušica je chudobnejšia o 20 občanov – 10 mužov a rovno toľko žien.

Medzi nimi iba traja boli Slováci, čo je svojráznou kuriozitou vzhľadom na to, že Slováci v tejto osade tvoria takmer polovicu občanov. K tomu všetci traja umreli v prvej polovici roka, a od mája a do konca roka nebolo ani jedného slovenského pohrebu. Medzi tromi zosnulými Slovákmi dvaja boli v pomerne mladom veku, 53 a 56 rokov života. Ostatní zosnulí boli Srbi, Macedónci a jeden Maďar. Najstarší vlani zosnulí Hajdušičania boli Mileva Glogovcová a Rista Nenadićová (92) a najmladšia bola Miluška Folťanová (53).

Novorodeniatku sa tešili v šiestich hajdušických rodinách, čiže o jedno dieťa menej ako v roku 2012. Narodilo sa päť chlapcov a iba jedno dievča. Matrikárka Anka Cvetićaninová vlani v Hajdušici zaznamenala iba dva sobáše. Jeden manželský pár zostal žiť v rodnej osade, druhý pár žije v osade ženícha.

Vo Vojlovici je veľmi ťažko zistiť demografické údaje iba pre túto časť Pančeva, keďže sa všetky zmeny zapisujú v mestských matrikách bez uvádzania Vojlovice ako bydliska.

Preto sme o pomoc požiadali vojlovického evanjelického kňaza Branislava Kulíka, ktorý nám predostrel údaje z cirkevných matrík. Tam sme sa dozvedeli, že vlani vo Vojlovici, resp. Pančeve umrelo 15 Slovákov – 10 mužov a 5 žien, čiže o 7 menej ako v roku 2012. Z toho až siedmi zosnulí boli vo veku, o ktorom zvyčajne hovoríme, že je privčas na umieranie, čiže v piatom, šiestom a siedmom desaťročí života. Najstarší vlani zosnulý vojlovický Slovák bol 92-ročný Ján Ivanič, a najmladší 41-ročný Pavel Beracka.

V Slovenskej evanjelickej cirkvi sú vlani pokrstené štyri dievčence a dvaja chlapci, a pred oltárom vojlovického kostola si vernosť prisahali tri snúbenecké páry.

Zaujímavý je však údaj, že všetci mladomanželia boli v pokročilom mládeneckom veku 29 až 35 rokov.

Aradáčania sú veľmi hrdí na svoje bociany, ktoré si väčšinou robia hniezda v slovenskej časti osady. Súdiac však podľa počtu narodených detí, tieto bociany vlani poriadne zaháľali a len málo detí priniesli do slovenských rodín.

Z údajov aradáčskej ambulancie, ktoré nám poskytla zdravotná sestra Katarína Srdanov, sa dozvedáme, že sa vlani narodilo 20 detí – 10 chlapcov a 10 dievčat. Tri novorodeniatka sú zo slovenských rodín, a ešte jedného matka je Slovenka. Jedno dieťa je narodené v rómskej a ostatné v srbských rodinách.

Na druhej strane aradáčsky matrikár Siniša Kaluđerski do matriky zosnulých zapísal 20 mužov a 8 žien, 16 Slovákov, 8 Srbov a 4 Maďarov.

O spoluobčanoch, ktorí skonali v nemocniciach, kde sú aj zapísaní do matriky zosnulých, aradáčsky matrikár nemá presné údaje, ale odhaduje, že ich bolo zo 20. Anna Zahorcová, ktorá si vedie vlastnú evidenciu o zosnulých Slovákoch, nám prezradila, že Aradáčania na poslednú cestu vyprevadili spolu 24 Slovákov. Najstaršia medzi nimi a zároveň aj najstaršia Aradáčanka bola 92-ročná Erža Hrubíková, pokým najmladší zosnulý bol Sebastijan Slankamenac, ktorý sa dožil 34 rokov.

Siniša Kaluđerski vlani zosobášil 10 snúbeneckých párov, ktoré zostali žiť v tejto osade. Niektoré páry sa sobášili v Zreňanine, ale v miestnom matričnom úrade o tom nejestvujú údaje.

Marína a Ivan Listmajerovci z Jánošíka v tom istom roku korunovali svoju lásku sobášom a narodila sa im dcérka Laura (foto: z rodinného archívu)

Marína a Ivan Listmajerovci z Jánošíka v tom istom roku korunovali svoju lásku sobášom a narodila sa im dcérka Laura (foto: z rodinného archívu)

Padina. Aj v najslovenskejšej osade vo Vojvodine vlani bolo omnoho viac pohrebov než krstov. Z údajov z Domu smútku sa dozvedáme, že v Padine vlani zosnulo 45 mužov a 38 žien. Najmenej pohrebov bolo v novembri – iba dva, pokým najsmutnejší mesiac bol december, keď Padinčania na večný odpočinok vyprevadili 16 spoluobčanov.

Najstarší medzi nimi bol Tomáš Kuchárik narodený roku 1920, pokým najmladší Petar Uca dožil iba 9 rokov. Najstarším živým Padinčanom toho času je 96-ročný Ján Valenta a najstaršia Padinčanka Eva Dišpiterová je o štyri roky mladšia.

V rozhovore s padinskou matrikárkou Zuzanou Kotvášovou sme zistili, že v roku za nami do padinských rodín pribudlo 50 detí – 18 chlapcov a 32 dievčat, čiže o 4 menej ako v roku 2012 a medzi nimi boli aj dva páry dvojčiat.

Na spoločnú cestu životom v Padine vykročilo 23 snúbeneckých párov. Najmladšia sobášená osoba mala iba 18 a najstaršia 43 rokov.

Kovačica. Matrikárka Vesna Svetlíková aj toho roku konštatuje, že nás je z roka na rok menej. Do matriky zosnulých v Kovačici vlani zapísali 90 osôb – 49 mužov a 41 žien, pokým ďalších 21 občanov Kovačice umrelo v nemocniciach mimo osady.

Najstaršia  Kovačičanka je Katarína Litavská, ktorá 19. apríla oslávi sté narodeniny. Na druhej strane v neúradnom stredisku banátskych Slovákov vlani pribudlo 52 novorodeniatok – 30 chlapcov a 22 dievčat, medzi nimi sú aj dva páry dvojčeniec.

V roku 2013 bolo uzavretých 42 manželstiev, z toho 32 sobášov bolo v Kovačici a 10 v zahraničí: na Slovensku, vo Švajčiarsku, v Rakúsku, Čiernej Hore a Chorvátsku. Jedna kovačická nevesta je Filipínka. Najmladšia sobášená osoba je narodená roku 1995, pokým najstaršia mala 59 rokov. Zmiešaných manželstiev bolo úhrnne 19.

Vo všetkých uvedených slovenských prostrediach sa so životom rozlúčilo raz toľko ľudí než sa narodilo detí, čo iba potvrdzuje konštatáciu zo začiatku tohto prehľadu demografických pohybov, že nás je čoraz menej.

A ak k tomu doložíme aj pomerne malý počet novozaložených rodín, ani do budúcna sa nič nezmení. A nielenže nás je čoraz menej, ale pomaly spomedzi nás miznú Jánovia, Pavlovia, Michalovia, Samuelovia, Tomášovia, Jurajovia, Kataríny, Zuzany, Márie, Anny… Takmer bez výnimky rodičia svojim deťom dávajú moderné mená Klaudija, Lenka, Zara, Leona, Nikol, Emina, Una, Edita, Petra, Stanislava, Dorotea, Lana, Aňa, Natalija, Tobias, Oliver, Vladan, Viktor, Alex, Ruben, Dávid, Filip, Gabriel, Stefan… atď. Tradičné slovenské mená možno napočítať na prstoch jednej ruky. V Bielom Blate, Jánošíku, Aradáči, Vojlovici však ani jedno. S peknými slovenskými menami do dejín pomaly po čase pravdepodobne odíde aj pekný zvyk oslavovania menín, taký príznačný pre Slovákov. Alebo možno budeme musieť zmeniť kalendár a tradičné mená vystriedať tými vychytenejšími menami.

Vladimír Hudec, Anička Chalupová

HLAS ĽUDU
HLAS ĽUDU

NOVINOVO–VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU 21 000 Nový Sad, Bulvár oslobodenia 81/V. E-mail: nvu@hl.rs