BRATISLAVA, STARÁ PAZOVA: Dve úspešné akcie Pazovčanov v Bratislave

10.feb 2014

BRATISLAVA, STARÁ PAZOVA: Dve úspešné akcie Pazovčanov v Bratislave

Stretnutia Pazovčanov žijúcich na Slovensku sa pomaly stávajú malým zázrakom.

Vznikli z jednej novinárskej cesty do Austrálie, kde novinár Hlasu ľudu zistil, že naši krajania v Melbourne majú najmenej desať až pätnásť  stretnutí každý rok. Na rozdiel od nich, Spolok Slovákov na Slovensku organizoval iba jedno stretnutie ročne.

Michal Gíreg vedľa výstavy svojich fotografií budárskych domčekov v Slankamenských vinohradoch. (Foto: J. Schwarz)

Michal Gíreg vedľa výstavy svojich fotografií budárskych domčekov v Slankamenských vinohradoch.
(Foto: J. Schwarz)

Spomínaný novinár (ináč je to autor týchto riadkov) navrhol, aby sa  aj členovia spolku v Bratislave so svojimi kamarátmi a rodinami stretali častejšie.

Na otázku: „A kto to má organizovať?“ navrhol, aby reemigranti z rôznych osád Vojvodiny organizovali svoje lokálne akcie (stretnutia, zábavy, plesy), na ktoré budú pozývať aj všetkých ostatných. Spomenul skúsenosti z Austrálie a ponúkol sa, že s ostatnými Pazovčanmi pripravia prvé „lokálne“ stretnutie.

Od prísľubu k 1. stretnutiu Pazovčanov uplynulo len poldruha mesiaca. Toto  stretnutie sa konalo 4. februára 1995. Po Pazovčanoch, túto iniciatívu prijali aj Petrovčania a Kovačičania, ale im sily stačili akurát tak na dve stretnutie. Len Pazovčania pokračovali ďalej.

A tak,  v sobotu 8. februára tohto roku do priestorov bratislavského Slovnaftu prišli Pazovčania už na svoje 19. Stretnutie. K  tomu treba pridať aj údaj, že na tieto stretnutia Pazovčanov chodí  150 až  200 účastníkov, kým na výročné zhromaždenia spoločného Spolku Slovákov z Juhoslávie prichádza len o čosi viac než 50 až 60 účastníkov.

V čom teda spočíva fenomén stretnutí Pazovčanov?

             Recept je jednoduchý (ale realizácia náročná).

  • Najprv treba nájsť aspoň desať ľudí ochotných prakticky hneď po skončení jedného stretnutia začať pripravovať ďalšie – a opakovať to hoci aj 19-krát za sebou.

  • Potom treba každý rok pozvať a do Bratislavy priviesť  ľudovú hudbu zo Starej Pazovy.

  • Nájsť hneď na začiatku aspoň jedného štedrého sponzora (v prípade Pazovčanov sponzora nebolo treba hľadať, lebo sa tejto úlohy ujal jeden z nich – Karol Forgáč – a zotrval v tejto funkcii do dnešného dňa).

  • Každý rok potom pripraviť bohatú tombolu.

  • Ďalej, stretnutie treba organizovať vždy v rovnakom termíne. Pazovčania to robia v sobotu najbližšiu Hromniciam (na počesť prvého divadelného predstavenia v ich rodnej obci).

  • A nakoniec – každý rok  program obohatiť niečím novým a zaujímavým.

Prvým obohatením programu, ktoré sa ujalo na 2. Stretnutí, bola voľba richtára, ktorý sa automaticky stáva prvým v organizačnom výbore. Na poste richtára Pazovčanov žijúcich na Slovensku sa doteraz vystriedali: Ján Materák, Pavel Šago, Karol Forgáč st., Michal Kočiš, Pavol Žiga, Zdenko Folťan, Vladimír Kanáš, Karol Forgáíč ml., Miroslav Demák, Peter Poljovka. Dnešným richtárom je, v druhom mandáte, Zdenko Folťan.

Ďalšou novinkou bola výstava kníh o Starej Pazove (dodnes je na každom  Stretnutí predajná výstava kníh súvisiacich s Pazovou), potom pribudli výstavy obrazov pazovských výtvarníkov, výstavy artefaktov ľudovoumeleckej tvorby, výstavy dokumentov z histórie Starej Pazovy.

Pred piatimi rokmi organizátori do programu stretnutí zaradili voľba GAZDU a GAZDINEJ roka – uznanie sa udeľuje za najlepšiu klbásu (tá sa, na rozdiel od klobásy, robí z mäsa). Potom sa udelili tri čestné občianstva Pazovy a šiesti bývalí richtári boli vymenovaní za čestných… Na tohtoročnom stretnutí to bola výstava fotografií budárskych domčekov, ktoré celé storočie využívajú Pazovčania pri obrábaní svojich vinohradov v Slankamenských vinohradoch, autora Michala Gírega.

Piatok 7. februára

Časť tanečníkov súboru Červené jabĺčko  (Foto: J. Schwarz)

Časť tanečníkov súboru Červené jabĺčko (Foto: J. Schwarz)

Pred dvanástimi rokmi, keď sa po piatoktóbrových zmenách v Srbsku jeho veľvyslancom na Slovensku stal veľký priateľ Miroslav Kopečni, začala sa tradícia „Ladenia orchestra“.

Bola to spoločná večera organizačného výboru Stretnutí s osadenstvom srbského veľvyslanectva a hosťmi zo Starej Pazovy. Dodnes táto akcia prebieha v piatok, v predvečer stretnutí Pazovčanov v priestoroch veľvyslanectva Srbskej republiky v Bratislave.  Na tomto podujatí vždy hrajú pozvaní hudobníci zo Starej Pazovy, ktorí zároveň na druhý deň zabávajú aj účastníkov sobotňajšieho  Stretnutia.

Jedlá, ktoré sa počas Ladenia orchestra na veľvyslanectve podávajú, chystajú vždy členovia organizačného výboru Pazovských stretnutí, kým  ich hostitelia – diplomati sa starajú o bohatý nápojový lístok.

Posledné tri roky na túto akciu chodia kuchári priamo zo Starej Pazovy, i keď už aj predtým chodil z Pazovy Adam Majorský, aby v mene organizátorov pripravil nejakú pazovskú špecialitu.

Zásadná zmena je v tom, že  sponzorom akcie Ladenie orchestra je Obec Stará Pazova. Aby to však bolo možné, muselo vzniknúť oficiálne Združenie Pazovčanov na Slovensku, ktoré sa zaregistrovalo nielen v Slovenskej republike, ale aj na Ministerstve pre diaspóru Srbska. Toto združenie potom mohlo s  obcou Stará Pazova podpísať  dohodu o trvalej spolupráci.

Mladých hudobníkov (k vlastnému, ale aj nášmu potešeniu) sa v piatok a v sobotu pripojil aj Michal Gašpar z rakúskeho Brucku. (Foto: S. Ribić)

Mladých hudobníkov (k vlastnému, ale aj nášmu potešeniu) sa v piatok a v sobotu pripojil aj Michal Gašpar z rakúskeho Brucku.
(Foto: S. Ribič)

V tomto roku  prišlo na rad ďalšie vylepšenie. Pomenovanie Ladenie orchestra sa stáva minulosťou.

Na jeho miesto prichádza už širšie koncipovaný Deň tradičnej pazovskej kuchyne, ktorý sa aj naďalej bude organizovať v priestoroch veľvyslanectva Srbska v Bratislave, vždy deň pred stretnutím Pazovčanov.

Posledné Ladenie orchestra tak priamo prerástlo v nultý ročník Dňa tradičnej pazovskej kuchyne už v piatok 7. februára, keď Ján Havran s tromi kuchárkami (Katarínou Vargovou, Annou Domoniovou a svojou manželkou Katarínou) pripravili skvelú brehovskú polievku a pečené rebierko s podvarkom, t.j. dusenou kyslou kapustou.

Bola to však aj príležitosť, aby sa vedenie staropazovskej obce v čele s jej predsedom Đorđom Radinovićom stretlo s novým veľvyslancom Srbska na Slovensku, jeho excelenciou Šanim Dermakuom, novou konzulkou Verou Ostojićovou a ďalšími diplomatmi a personálom veľvyslanectva, tiež takmer v úplne novej zostave.

V  delegácii Starej Pazovy okrem predsedu Radinovića boli ešte: podpredseda lokálneho parlamentu Alexander Bako, náčelníčka pre kultúru, šport a mládež Libuša Lakatošová, poradca predsedu Slobodan Jovanović, predseda miestneho spoločenstva Starej Pazovy Bogdan Miljević a riaditeľka špeciálnej školy zo Starej Pazovy Tanja Todorovićová. K delegácii sa pripojil aj farár slovenskej evanjelickej a.v. cirkvi zo Starej Pazovy Igor Feldy.

Z  hostí v piatok večer prišiel na veľvyslanectvo aj primátor mesta Púchov Marian  Michalec, ktorý zo svojej funkcie už viackrát navštívil družobnú Starú Pazovu a rovnako tak už mnohokrát privítal v Púchove Pazovčanov.

Na stretnutí bol aj predseda Spolku Srbov na Slovensku Stane Ribič so svojou manželkou a predseda Spolku Slovákov z Juhoslávie Samuel Jovankovič. Svoje nástroje si pred sobotňajším Stretnutím ladili mladí hudobníci z Pazovy  Mário Mitnaver, Igor Havran a Miroslav Malko, ku ktorým sa nesebecky pripojil (a s nimi celú dobu hral) aj jeden z hostí. Bol to Michal Gašpar – Kinez, Pazovčan žijúci v rakúskom Brucku.

Sobota, 8. februára

Členovia organizačného výboru odchádzajú v piatok z veľvyslanectva medzi prvými, lebo ich nasledujúci deň už o pol ôsmej  čakajú povinnosti. Je  treba spresniť počty prihlásených,  harmonogram podávania raňajok a obedov, nachystať  stravné lístky, nainštalovať  výstavy kníh a fotografií, preberať vecné ceny do tomboly a spísať ich darcov.

Každý rok organizačný výbor zo svojich prostriedkov nakúpi hodnotnejšie ceny asi za 300 eur, k tomu sa tentoraz pridalo až 5 košov hojnosti od tradičného sponzora stretnutí Karola Forgáča a ešte asi 50 iných vecných cien od účastníkov toho Stretnutia. Cien bolo vlastne oveľa viac, ale losovať a udeľovať každú samostatne by trvalo príliš dlho, takže sa viac menších darov spájalo do jednej ceny.

Nasledovali prípravy pre vyhodnotenie súťaže Gazda a  Gazdiná roka (príprava priestoru a zbieranie prinesených klbás rejteša.) V tomto roku sa do súťaže s klbásou prihlásilo 6 kandidátov a s rejtešom 17. Nakoniec ocenenie Gazda roka 2014 získal reprezentant rodiny Poljovkovej – Martin, ako najstarší z troch bratov. Ocenenie Gazdiná roka 2014 získala Mária Minová.

Gazda roka má za povinnosť, tak ako to tentoraz urobil Gazda roka 2013 Vladimír Kanáš, pripraviť a na budúce stretnutie priniesť aspoň tridsať kíl klbás, ktoré si jeho účastníci budú môcť kúpiť.

Pred vyhodnotením gazdu a gazdinej prebehla oficiálna časť stretnutia. Moderoval ju richtár Zdenko Folťan, ktorý po odznení Pazovskej hymny Ke pójďem z Pazova vyzval prítomných, aby si minútkou ticha uctili pamiatku Pazovčanov, ktorí nás opustili medzi dvoma stretnutiami. Potom privítal hostí: veľvyslanca Šani Dermakoua a konzulku Veru Ostojićovu, kompletnú delegáciu z obce Stará Pazova v čele s predsedom obce Djordjom Radinovićom, farára staropazovskej evanjelickej a.v. cirkvi Igora Feldyho a štyroch funkcionárov pazovského cirkevného zboru, ktorí s nim prišli do Bratislavy: Ďurčíka, Katarínu Verešovú, Miroslava Papa a Michala Gírega. Ďalej pozdravil starostov Podunajského mikroregiónu (ktorí pred dvomi rokmi práve na stretnutí Pazovčanov podpísali dohodu o spolupráci so Starou Pazovou): Milana Baďanského, Jozefa Schnobla, Štefana Božíka, Štefana Jurčíka, Milana Bombalu a Frantička Mastného, poslankýňu Obecného zastupiteľstva Renatu Bačovú, ako aj Jasminu Nasarikovú, Pazovčanku, riaditeľku materskej školy v Miloslavove. Nakoniec pozdravil predsedov krajanských spolkov na Slovensku: Štefana Červenáka, Samuela Jovankoviča a Annu Pilárikovú. Za hostí sa obecenstvu sa prihovorili: veľvyslanec Šani Dermaku, predseda pazovskej obce Đorđe Radinović, Anna Piláriková a starosta Miloslavova Milan Baďanský. Pred obedom sa prítomným prihovoril a pomodlil sa pán farár Igor Feldy.

M. Demák vo svojom príhovore navrhol zmenu akcie Pazovčanov na srbskom veľvyslanectve v Bratislave. (Foto: S. Ribić)

M. Demák vo svojom príhovore navrhol zmenu akcie Pazovčanov na srbskom veľvyslanectve v Bratislave.
(Foto: S. Ribič)

Program oficiálnej časti doplnil Miroslav Demák pripomenutím si troch významných výročí súvisiacich so Starou Pazovou: 245- ročnicu povolenia Slovákom presídliť sa do Pazovy, ktor podpísal Jozef II., 225-ročnicu rakúsko-tureckej vojny, keď Pazovčania, spolu so Srbmi, hraničiarmi z Vojky, Bánoviec, Belegišu a Surduku (osady, ktoré sú v dnešnom pazovskom okrese) pod velením Slováka maršala Andreja Hadíka oslobodili Belehrad od Turkov, a 70-ročnicu smrti národného učiteľa, autora prvých učebníc slovenčiny vydaných mimo Slovenska a zakladateľa prvého slovenského časopisu pre deti v Kráľovstve Srbov, Chorvátov a Slovincov Ferdinanda Ferdu Klátika.

Na záver oficiálnej časti vystúpil s pekným programom detský folklórny súbor Červené jabĺčko z Rovinky. Na záver vystúpenia lektorka súboru Tatiana Mincová, dojímavým príhovorom pozdravila všetkých Pazovčanov žijúcich na Slovensku a v Srbsku.

Nasledoval obed, potom tombola. Celým stretnutím nás sprevádzala príjemná hudba a pazovské piesne v podaní troch mladých hudobníkov (Mitnaver, Havran, Malko), ku ktorým sa znova pridal  Michal Gašpar. Aj vďaka im, družná zábava trvala do skorých večerných hodín.

Miroslav Demák

V.DORČOVÁ-VALTNEROVÁ
V.DORČOVÁ-VALTNEROVÁ

VLADIMÍRA DORČOVÁ-VALTNEROVÁ (1981) Od septembra 2013 je zodpovednou redaktorkou týždenníka Hlas ľudu a jeho online vydania. Do Hlasu ľudu nastúpila v marci 2013 ako redaktorka-novinárka. Od januára 2009 do februára 2013 bola koordinátorka Výboru pre informovanie Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny. V rokoch 2005 až 2008 pracovala ako novinárka, redaktorka a moderátorka v TV Vojvodiny (IP v slovenskej reči). Od októbra 2008 do apríla 2013 bola predsedníčka Asociácie slovenských novinárov. V období rokov 1995 až 2000 a 2010 až 2012 bola členka redakcie mládežníckeho časopisu Vzlet. Je laureátkou Výročnej ceny časopisu Vzlet za rok 2002 a Ceny Vladimíra Dorču za rok 2013, ktorú udeľuje Asociácia slovenských novinárov. Kontakt: dorcova@hl.rs