Bronzová so zlatým leskom

Ženský celok Dobrovoľného požiarnického spolku z Aradáča zaznamenal ešte jeden veľký úspech. Z požiarnickej olympiády vo francúzskom Mulhouse sa vrátil ovenčený bronzovou medailou. Tento úspech je o to väčší, že ho dosiahli v konkurencii viac ako 3 500 účastníkov z 35 krajín.

– Snažili sme sa zanechať čím lepší dojem, a myslím si, že sa nám to aj podarilo, – hovorí veliteľka tejto požiarnickej jednotky Anna Gagesová. – Cvičenie sme zdolali za čosi nad 70 sekúnd, čo je trochu viac ako na tréningu, keď sme dosiahli slušných 69 sekúnd. Stali sa nám však aj dve chyby, ktoré nám priniesli negatívne body. Niet však za čím banovať. Už tým, že sme sa dostali do Francúzska, zaznamenali sme veľký úspech, takže naša bronzová medaila má skutočne zlatý lesk. To tým skôr, že sme proti sebe mali aj opravdivé profesionálne celky, ktoré dobrému výsledku na olympiáde podriadili doslova všetko. Venovali sa iba tréningom, ktorým prispôsobili aj spôsob života a stravovania, celkom tak ako to robia profesionálni športovci. U nás také prípravy nie sú možné. Predsa každá z nás má povinnosti na pracovnom mieste a v rodine, ktoré nemôže len tak zanedbať pre nejakú voľnú aktivitu, hoci by to bola aj olympiáda. Okrem toho jednotlivé celky vo svojom zložení nemali ženy nad 40 rokov, čo znamená, že boli omnoho rýchlejšie než my päťdesiatničky. My síce dostaneme určité body na vek, ale ony získajú omnoho viac na rýchlosti. To je však menej dôležité. Z olympiády sme mali pekný zážitok, na ktorý si dlho budeme spomínať. Nadviazali sme početné kontakty, vymenili si skúsenosti, obzreli sme si mesto Mulhouse…

O plánoch do budúcna Anna Gagesová povedala:

– Úspech vo Francúzsku veľmi motivoval celé družstvo, dodal nám veľkú vôľu ďalej pracovať. Aj sama by som rada pokračovala, ale zo zdravotných a niektorých iných dôvodov sa toho asi predsa vzdám. Prácu v požiarnickom spolku mám vskutku veľmi rada a pre tréningy si vždy nájdem čas, ale tempo príprav, aké sme mali pred odchodom do Francúzska, potom takmer 24-hodinová cesta a veľké podujatie, akou je olympiáda, bolo pre mňa príliš namáhavé. K tomu trpí aj rodina. Konečne všetko sa raz musí aj skončiť. Preto by som chcela, keby sa velenia ujala niektorá mladšia členka, a ja im svojou skúsenosťou vždy ochotne pomôžem. Keby sa inak nedalo, istotne nedovolím, aby kvôli mne všetko zastalo.

A tak aradáčske požiarničky v týchto dňoch vychutnávajú svoj kúsok slávy, ktorú si vytrvalosťou a obetavosťou bezpochyby zaslúžili. Spoluobčania ich zastavujú na ulici, telefonujú im, chvália ich a posmeľujú… Dobrovoľný požiarnický spolok v Aradáči sa celému družstvu a všetkým, ktorí finančne podporili cestu do Francúzska, odvďačil príležitostnou zábavou, na ktorej sa pri hudbe bieloblatskej skupiny Bell Ami zabávali až do rána.

V. Hudec