Dáva sa na známosť všetkým občanom, ktorí občania sú majiteľmi hlasovacieho práva, aby sa pozorne pripravovali na nadchádzajúce voľby a aby – tak ako vždy – hlasovali len a len za najlepších kandidátov, ktorí kandidáti, keď (zase raz) zasadnú do poslaneckých lavíc, budú z celej sily a teda urputne – tak ako obvykle, t. j. ako vždycky – bojovať a bojovať a bojovať, akože inak: za lepší život majiteľov hlasovacieho práva, a to tak terajších ako aj budúcich alias dospievajúcich, ktorým dospievajúcim čiže budúcim voličom ak aj práve do spevu nie je, tak im dozaista, keď raz narastú a stanú sa majiteľmi hlasovacieho práva, do spevu ešte ako bude, tobôž vtedy, keď budú nielen hlasovať, ale sa aj sami dostanú do poslaneckých lavíc.
Pravdaže, pred nedočkavo vyčkávaným 16. marcom sa patrí, v záujme bystrenia vlastnej mysle, tak trochu, občas aj odpútať a uvoľniť. Namiesto dobrej knihy nebude od veci prečítať si trebárs dennú tlač, v ktorej tlači nájdeme aj to, čo nás tlačí, aj čo netlačí.
Čo nám hovorí správa, že v Srbsku – vraj – každý piaty občan nepracuje, respektíve, že len v januári zaevidovali 42 771 občanov bez zamestnania? Môžbyť nám táto správa hovorí, že štyria z piatich pracujú, ako i to, že tých viac ako štyridsaťtisíc ľudí v januári proste oddychovalo. Okrem toho v rámci predvolebnej kampane počuť aj to, že Srbsko zachránia iba zahraničné investície. Teda investície, nie robota. Treba mať na zreteli aj skutočnosť, že podaktorí naši (ale naozaj aj naši) politickí dejatelia a funkcionári majú toľko chute a vôle rozdávať sa na všetky strany, to jest nezištne makať v mene blahobytu tých, ktorí nepracujú, že veru paralelne vykonávajú aj niekoľko funkcií odrazu, a to, verme im na slovo, za mizerných päťdesiat- – šesťdesiattisíc (dinárov). Sú veru i takí, ktorí sa pohoršujú nad informáciami, že u nás – a nie práve od včera – prekvitá korupcia. Pritom, vraj, povedzme v takom Nemecku prekvitá prostitúcia, ale nikto z tunajších pohoršovateľov sa nad tým nečertí.
Bum-bum!
Juraj Bartoš