Dobré ráno-raníčko, ctení konzumenti oblažujúcich pougárskych noviniek.
Počuli ste niečo o tom, že vraj u nás v Srbsku každý tretí manželský pár nemá deti. Vari to nie je lepšie, ako keby každé tretie dieťa nemalo rodičov? Konečne štatistiku štatistikov (a kvázištatistikov už vôbec) nikdy netreba chápať smrteľne vážne. Už aj preto, že štatistika je len málokedy, ak vôbec dakedy, komplexná. Aj keby komplexná kedy-tedy bola, prevláda dojem, že jej cieľom je vykomplexovať nás radových občanov, čomu nasvedčuje aj tu daný prípad, ktorý prípad napríklad nehovorí o činení nemanželských párov na pláne želaného zvyšovania natality.
Mimochodom, detí sa u nás rodí menej, nie je vylúčené, aj preto, že potenciálni rodičia nijako nechápu enormné úsilie štátu o zvýšenie natality metódou ukrátenia rodičiek o jednorazovú pomoc, ktoré opatrenie je inak celkom logické. Jeho cieľom je predovšetkým dosiahnuť to, aby terajšie bábätká, to jest budúci ľudkovia, a potom i radoví občania boli odolnejší voči všetkým nástrahám, ktoré na nich striehnu tak v plienkach, ako aj neskoršie v školských a študentských laviciach a najmä ešte neskoršie v kartotéke nezamestnaných či zamestnaných a na platík(y) tvrdo vyčkávajúcich jedincov žijúcich v nádeji, že im aspoň trošku svitne skôr než sa im úplne zmrkne – stmie.
Keďže som dal čestné pionierske, že dnes uplatním sebacenzúru, aby nemusela byť uplatnená cenzúra, ešte iba niečo celkom súkromné na záver dnešného bubnovania. Vyprevadili ma na dovolenku, reku – hurá, pôjdem do prírody, zaplávam si v Panónskom mori, lenže… prevažne pršalo. Vraciam so do práce – leje sa ako bohu vôľa. Chystám sa do Čiech, vraj má len tak šafliť. Blíži sa festival Tancuj, tancuj; čo, keď nadíde daždík durlivý…? Vari by som mal emigrovať do Afriky; tam sa vraj smie bubnovať v rezkejšom rytme.
Bum-bum-bum;bumbumbumbumbumbum!
Juraj Bartoš