Bum-bum-bum!

Čujte a počujte, milé dámy a ctení páni; počujte a čujte a nad počutým sa príliš nezamýšľajte. Veď, všakáno, z gymnastiky umu zavše vie zabolieť hlava. Ak sa vám nestáva, že vás zabolí – aj – hlava, dajte sa skontrolovať, overte si, že či ešte vôbec je tá potvora hlava tam, kde inak má prirodzené stanovište.

Bum-bum!  

Čo sa stalo nové na tom našom dvore?! Na neveľkom malom hnojisku strhol sa strašne veľký krik. V obavách, že dostane po pysku, o ňom nechce a´bo nesmie pisnúť nik.

Zakotkodákali sliepky, že kohút už nechce byť hore, ale chce byť dole… kým tento… toto… oné/ný chrúmu kex. O ktorom kexe sa u nás patrí čušať, hoci si ho, kto len môže najradšej šňupne na ex… ten kex. Ozval sa moriak, hudry-hudry, že je expert na kex, lebo, že – on je krásny a múdry. V tom sa ozve stará hus: Na našom hnojisku sa veru tr…ť nebude, akože sa nebude ani súl…ť, tobôž nie kef…ť. Kikirikí-kotkodák replikuje vtáctvo na sude: my just chceme spolu spať… Tak, tak, pritakáva zajakávajúca kačka z kúta dvora, len tak trasie ritkou potvora; ani pri Tej Veci. Uvedomujúc si, že dá-nedá, dnes či zajtra, skončí v peci. Aj ovca proti kexu zbrojí; však je ovca. Že sa hanbí, iba predstiera a s baranom kexík chrúmať vydrží od rána do večera. A čo cap? Ten veru zhola nič. Mlčí – fučí a nespúšťa laby z kozy; nedbá o verše, ponoril sa do prózy.

Choďte všetci do Ludolfovhočíslače zhíkne somár nasr… z komédie na hnoji. Ako ráčite potomstvo zachovať bez stopor…ho p…su a vlaž… vag…? Okáňte sa sprostých rečí, myslite na budúcnosť, drahí moji. Šupnite ho tam ihneď, ´bo len s kexom je život stabilný. Aj keď už mám poredšie zuby, chrúmkať ho furt sa mi ľúbi. Somár decentne uzavrel ten zhon veľký, uši sa mu červenajú z lásky voči u… či priateľky.

Tak sa veru veci majú na našom hnojisku. Zhasnite svetlo, vykrúťte poistku a poď ho – do roboty!

Juraj Bartoš