Bum-bum-bum!

Bubnuje sa, že sa pred týždňom nebubnovalo, ani sa ničohonič na známosť nedávalo, lebo nebolo o čom bubnovať, keďže sa prakticky nič významné neudialo, ani sa stať nechystalo, až na to, že sme dostali – hm-hm, čerta slepého dostali! – že sme si hrdinsky vybojovali, áno, vážení, vy-bo-jo-va-li Vytúžený Dátum, týkajúci sa začiatku prístupných vyjednávaní o vstupe do EÚ, či tak nejako alebo ako.

Reč je teda o Dátume, ktorý si s Veľkým Začiatočným Písmenom zapíšeme do Kalendára Veľkých Udalostí, keď nie skorej, tak takmer so stojedenásťpercentnou istotou, presne niekoľkého januára roku nadchádzajúceho… ani čo by tu nevedno akú dôležitú úlohu mal údaj, ktorého presne dňa svitne Ten Vysnívaný Deň… Vari je vôbec dačo nad Sladké Tajomstvo Vyčkávania? Vari kúzlo Života nie je práve v Sladkom Vyčkávania Čare čiže v Sladkom Snenia Žití?! Aj za cenu, že by nás vo chvíli Prebudenia zo Sladkého Čara Žitia, alias Precitnutia, náhle a riadne mala zabolieť hlava, ktorá hlava sa, ešte stále, napodiv, akýmsi zázrakom hompáľa na našich na permanentne poľavujúcich ramenách.

Dopredu sa, priatelia, pozerať prichodí len a len s optimizmom, približne takým, s akým je do Svetlej Nám Budúcnosti zadívaný pán minister, ktorý nepadol ani po páde tzv. malých maturít, trebárs sa i o Možnej Rekonštrukcii Vlády čoraz hlasnejšie šomre – pošomráva. Dôvod na inak u nás právom hlboko zakorenený optimizmus nahrýza iba ak hádam jediná nepriaznivá správa, podľa ktorej správy do konca júla, vraj, zdražie fajčivo, v dôsledku čoho, nie je vylúčené, konečne definitívne vyfajčia aj tí, ktorí to doteraz neurobili, alebo by si ten a taký skutok radi zopakovať – zopakovali.

Bum-bum!

Záverom správa zo sveta: Tam, kdesi ďaleko od Krajšej Budúcnosti, v istej cele, môžbyť scela zaslúžene, čumí istý sedemdesiatsedemročný Japonec; celých štyridsaťsedem rokov čakajúci, v nie práve najsladšom vyčkávaní, na výkon trestu smrti nad sebou, akiste v obave, že sa mu, neborákovi, v tej cele a v tom vyčkávaní, môže povedzme prihodiť, že zomrie prirodzenou smrťou. A – čo potom?!

Nuž teda, priatelia, neváhajme! Rojčime a snívajme! Krajšej a šťastnejšej budúcnosti sa nádejajme!

Bum-bum-bum!

jbš